Pri precvičovaní diktovania emailovej adresy s klientami by som mohla povedať, že: "Spelling is quite tricky." - "Hláskovanie je trochu zákerné." Hlavne keď sa dostaneme k písmenám "i" a "e". Nejdem sa tu teraz motať okolo toho, prečo si ľudia v angličtine mýlia tieto dve hlásky, radšej sa pozrime na to, ako si zapamätať rozdiel:
Iste všetci poznáte hlášku "E.T. is calling home." - "E.T. volá domov." - asi by vám neprišlo na um vysloviť to inak ako [ í tí ], ak je vám to známe, tak si to ešte spojte s tým, že skratka "E.T." znamená "extra terrestrial", čo znamená "mimozemšťan." Určite by ste nikdy nenapísali "ixtra." Čiže spojte si zvuk [ í ] s "E.T. volá domov."
Verím, že keď sa na to pozriete takto, prestane to byť "a hard nut to crack" - "tvrdý oriešok". Takže poďme sa pozrieť na druhý tvrdý oriešok. - "Let's have a look at the next hard nut to crack".
Písmenom "i" sa zase začína skratka "IT" a zvykli sme si hovoriť [ aj tí ] a "ajťák" alebo "ajtíčkár" na niekoho kto robí s informačnými technológiami. Nikdy by sme nepovedali že je niekto "íťák"… Takže to vlastne viete! Že "e" = [ í ] a "i" =[ aj ].
Čiže nerobme z komára somára. - "Let's not make a mountain out of a molehill." Zopakujme si dnes rozdiel medzi týmito dvomi písmenami ešte dnes párkrát a nabudúce budeme hláskovať bez trápneho ticha ako profíci!
