Milujem vôňu medu.
Natieram si ňou pokožku a myslím na Teba...
Túžim po Tebe....ale nechcem Ťa mať.
Si mojim anjelom, bôžikom i snom...
Čítal si mi ukážku z obľúbenej knihy.....
....nepamätám si názov ani autora,
ale ešte stále vidím tvoje pery ako prebúdzajú slová.
Asi si mi nimi chcel niečo povedať....
Prepáč, ale nemala som chuť sa nad tým zamýšľať.
Ale bola som Ti verná....
Moje myšlienky Ti patrili...
Skúmala som línie Tvojho nedokonale krásneho tela
a vnímala Tvoju auru.
Nechcela som aby si dočítal...
bála som sa, že mi položíš otázky,
že budeš očakávať nejaké odpovede.
Ale Ty si pokračoval...
zavrel si knihu, ale Tvoje ústa neprestávali čerpať z rozvodnenej rieky myšlienok.
Z Tvojej rieky!
Egoisticky a ľahostajne si pokračoval.
A ja som egoisticky nepočúvala.
A boli sme spokojní....
spokojní vo svojom egoizme.
