Dovolenkári, keď idú za svojim očakávaným oddychom majú snáď len dve povinnosti - dostaviť sa na letisko a odletieť do danej destinácie (keď hovorím o leteckých zájazdoch) a potom sa opäť dostaviť na letisko a vrátiť sa domov. Čo si robia medzi tým je len a len na nich.
Pri tej druhej povinnosti, neviem z akého dôvodu, však mnohí očakávali, že práve delegátka ich zobudí a zariadi, aby sa do transferového autobusu dostavili načas. A toto je jedna z mnohých mylným predstáv...
Ale k mojmu prípadu...ako celé leto, aj pri tomto turnuse som ľudom 2 dni pred odchodom osobne oznamovala, že odchod autobudu je o 5,30 a že ešte predtým budú mať pripravené raňajky v hoteli. Túto infortmáciu mali dokonca 2 dni vyvesenú na informačnej tabuli. Na letisko som s nimi nechodila, pretože som bývala v inom hoteli (mnohé delegátky, ktoré bývajú úplne mimo hotelové rezorty ľudí dokonca čakajú až na letisku, čo je úplne normálne, pretože je nemysliteľné, aby odkontrolovali odchody z 2 a viac hotelov naraz).
Teraz prichádza časť, ktorú keď čítať nechcete nemusíte, podstatou je, že dvaja ľudia lietadlo nestihli.......Po príchode na letisko, keď už ľudia čakali na check-in mi jedna pani povedala, že má pocit, že niekoho v hoteli zabudli. Dovtedy sa mi však nikto neozval. Zhruba okolo 7,00 hod. (pričom autobus prišiel po hodinovej ceste na letisko o 6,30!!!) mi zvoní telefón, že kde sme. Hovorím, že na letisku, že ľudia sú tu už polhodiny. Tak nasleduje otázka, že čo majú robiť- moja odpoveď znela zobrať si taxi, ináč sa v túto hodinu na letisko nedostanú. Ešte som do sms napísala inštrukcie, kde majú isť na check-in (pretože do 8,00 fungoval ten, kde sme boli my, avšak neskôr - pre oneskorencov - bol otvorený iný check-in). Mladá dvojica, ktorá prišla na letisko asi 8,01 a zistila, že check-in je zavretý, si nevšimla druhú časť mojej sms a dokiaľ si ju prečítali opäť, už bol aj ten druhý zavretý. Medzitým mi mladý muž napísal, aby som ich tam určite čakala, že prídu na čas. O 7,45 som však už musela čakať nových hostí v príletovej hale (a tí boli v tom momente v rebríčku hodnôt omnoho dôležitejší). Keď sa mi tam nazbieralo viac ľudí, poprosila som ich o strpenie a ponáhľala som sa za nešťastníkmi do odletovej haly. Pani na check-ine však aj napriek svojej ochote ich už zobrať nemohla, pretože o 8,15 bol chce-in uzatoverený (lietadlo letelo o 8,30).
Tu už čítajte....Po ich otázke, čo teraz, nasledovala moja odpoveď - musia si nájsť iný let a letenka ide samozrejme na ich náklady. Tak isto aj ubytovanie a ďalšia doprava, ak letenka nebude v ten deň. Ponúkla som im však, že ak nebudú mať let na ten istý deň, zoberiem ich späť do letoviska transferom, aby nemíňali ďalšie peniaze a po dohode s CK som im dokonca vybavila jednu noc zdarma.
Výsledok mojej ochoty?
Keď už som mala po všetkých povinnostiach a v kľude som sedela na večeri (podotýkam, že som sa vďaka chrípke z klimatizácie cítila úplne na nič) mi zvoní telefón. Na druhej strane bol otecko mladej slečny, ktorý začal na mňa vrieskať, ako zmyslov zbavený, že aká som neschopná (dokonca to že vraj o mne aj počul), a že ako si robím svoju prácu, keď ich dcéra zaspala lietadlo! Že som ju mala zobudiť. Keď som mu v kľude oznámila, že to nie je moja povinnosť, pretože je nemysliteľné budiť v rovnakom čase také množstvo ľudí a už vôbec nie, keď sú v inom hoteli (kto by mi mimochodom zaplatil tie nákaldy na telefón?) a okrem iného, že sú snáď dospelí ľudia, začal opäťna mňa vrieskať. Slušne som ho pozdravila a položila telefón - nie som povinná počúvať hysterického otecka dcéry, ktorá je tak neschomná, že si nedokáže nastaviť budík a vstať.
Niekedy mám pocit (a veľakrát sa mi to aj potvrdilo), že ľudia vlastne ani neviedia, čo je úlohou delegátky - čo sú jej povinnosti a čo vôbec robiť nemusí. Mnohí sú tak nesamostatní, že očakávajú, že im bude skákať okolo zadku a všetko urobí za nich. Neuvedomujú si, že nie su v destinácii jediní a takýchto hostí má delegátka na starosti omnoho viac.
Keď sa rozprávam so svojimi známymi, že aké majú skúsenosti s delegátkou povedia, že ju videli na letisku, keď prišli a keď odchádzali a ak mali šťastie 1-2 razy ju stretli aj v hoteli.
Nebudem vravieť, aká delegátka som bola ja - na posúdenie sú iní. Viem však, že po dohode s CK som sa v hoteli nezjavila raz, ani dvakrát, ale podľa dĺžky pobytu hostí som tam prišla dokonca 4-5 krát. Z toho dôvodu ma ľudia poznali omnoho lepšie a aj vzťahy medzi nami boli skôr bližšie, než neosobné (okrem tých, ktorí moju prítomnosť ignorovali, ale mali na to právo). Niektorí však takéto „zblíženie" chápali po svojom a očakávali, že urobím pre nich snáď všetko....
