Na Alexandrovcov že pôjdeme sme sa rozhodli trochu neskôr, čo ma teraz mrzí, pretože dobré lístky sme dostali už len na 15 hodinu a ako som sa neskôr dozvedela, milí a zlatí chlapíci nás ukrátili o očakávaného Nabucca.....Čo už....Aj napriek tomu to vo mne zanechalo opäť raz nezabudnuteľné dojmy. Zaspievali všetky hitovky, ktoré si ešte z čias ZŠ a ruského jazyka pamätám..... Jednotlivé pesničky boli prelínané tanečným vystúpením...Aj to bolo podľa mňa majstrovské....Záver patril našej ľudovke na Kráľovej holi, ktorú s nimi zahrali hudobníci z Oravy.....no a úplný záver Kalinke tú si zaspievali fakt všetci.... Škoda len, že sme si nemohli vypočuť ten Zbor Židov.....to by bol asi ďalší zimomriavkový zážitok.....čo už – snáď sa mi to ešte raz podarí počuť.....
No a v piatok prišiel ten dlho očakávaný deň – koncert Georga Michaela. Nemilo ma prekvapila organizácia....keďže sme na štadión prišli už okolo 18,30 a George začal až o 21,00. Dovtedy sa v podstate nedialo nič, len nám prvú hodinku mixoval skvelé skladby DJ (pravdepodobne z Georgeovho tímu)....Potom zrušili aj jeho a už sme počúvali len samé „hovadiny“. Keďže som mala možnosť počuť, ako to bolo v Budapešti, trochu ma to nemilo prekvapilo. Prečo u nás nebola žiadna predkapela? Prečo sa tam nemohol vymyslieť nejaký program, aby to čakajúcim fanúšikom rýchlejšie ubehlo? Jedine, čo sa dokázalo vymyslieť bolo nespočetné množstvo stánkov – ako keby sme ani neboli na koncerte, ale na nejakých hodoch....Áno – chápem, že občerstviť toľko ľudí sa nedá v jednom stánku, ani v dvoch....ale ten hluchý začiatok si mohli usporiadatelia odpustiť..... (možno majú na to nejaké vysvetlenie – rada si ho prečítam)
Samotný koncert bol úžasný.... Videoprojekcie boli skvelé, výber pesničiek tiež (však tam dal tých svojich 25 naj....ako to aj nazval J
George – svojím spevom nesklamal. Stále to bol ten úžasný hlas, ktorý sa aj dnes dokázal pohrávať s tónmi a niektoré aranžmány pesničiek mi doslova vyrážali dych.... Myslím si, že mnohých tam skladby ako Prying for time, či Too Funky privádzali do extázy J
Trochu ma síce vyrušila prestávka, kedy sme sa 20 minút na seba pozerali....nechápem, prečo tam opäť nedali aspoň nejakú hudbu, alebo videoklipy.....ale však dobre, nejako sme to zvládli a koncertík pokračoval ďalšími skvostami ďalej......
V závere si nemohol George odpustiť, aby ho fanúšikovia veľkým potleskom a ešte väčším krikom a piskotom „prinútili“ k prídavkom. Po prvom – Careless Whisper - sa situácia opakovala – piskot však bol ešte väčší....Nezaspieval predsa Freedom!!! Nesklamal však a ako posledná pesnička bola práve táto – takže štadión hromadne spieval s ním.....Fakt nezabudnuteľný zážitok! Ako už napísal jeden bloger ešte v sobotu.....budem sa po ňom opakovať... takže: Ďakujeme George!
