Auto som zaparkovala ako obvykle. Prichádzam k lekárni, je tam zhasnuté, len výklad svietil. Hovorím si, že asi je vzadu a vyjde len keď niekto zazvoní....Neviem prečo ma napadlo skúsiť kľučku, či náhodou nie je otvorené....A bolo. Tak som otvorila dvere a vstúpila dnu. Zrazu sa rozoznel alarm - jačal ako zmyslov zbavený....Nikto však zozadu nevyšiel.... Kričím: „Halóóó! Je tu niekto? Halóóó..." Ale nikto sa neozval, ani nevyšiel....Alarm to stále nevzdával, a tak som radšej išla von. Viem, že alarmy sú napojené na nejakú tu bezpečnostnú firmu a čochvíľa sa tam niekto z nej objaví.
Vyšla som von, zavrela dvere a začala zvoniť....Alarm medzitým utíchol. Zvonila som ďalej...Skúsila som vytočiť číslo, čo bolo na dverách, či náhodou sa niekto na to neozve - nič. Začala som sa báť, či sa mojej známej nestalo. Dnu som však radšej nešla - alarm by som asi nepresvedčila, že nemá húkať J
Po chvíli zastavilo na opačnej strane cesty auto a vystúpili z neho dvaja chlapíci. Pochopila som, že ich privolal alarm. Pýtali sa, čo sa deje. Vysvetlila som im celú situáciu. Povedali, nech radšej ostanem vonku.... S rukou pod bundou vstúpili dnu a prehľadali lekáreň. Jeden vyšiel skôr a povedal, že tam mohol byť „hladný narkoman". Nenašli však vôbec nikoho....Otvorená, ale zakódovaná lekáreň J
Vydýchla som si, že sa známej nič nestalo, bolo to však celé nanajvýš čudné. Chlapík si cez vysielačku zistil, koľkokrát to hlásilo - zistil že 2x (keď som prišla ja a keď prišli oni). Zavolali teda osobu, na ktorú mali číslo. Tá prišla a nechápala....Preverili si, či nechýbajú peniaze a dôležité lieky - všetko bolo v poriadku.
Len tá lekáreň nebola zamknutá....
