keď skončí školu, tak nemá skúsenosti
keď už naberie skúsenosti, tak sa boja, že za chvíľu odíde na materskú
keď už má deti, tak sa boja, že bude stále s nimi doma keď budú choré
a keď deti odrastú, tak už je zase pristará a nezaujímavá......
Momentálne sa stretávam so skrytou diskrimináciou vo svete realít – konkrétne pri prenájme bytov.
To, že ceny sú v Bratislave vysoké a mnohí mladí ľudia nemajú na to, aby si byt prenajali sami – musia sa v 1-izbovom byte koľkokrát tlačiť aj 3, len aby zvládli nájom platiť....To radšej nebudem rozvádzať.
Ale príde mi to tak, že v dnešnej dobe ľudia na Slovensku fakt len prežívajú....to čo zarobia musia dať na bývanie a na normálny život im veľakrát takmer nič neostane.
A keď sa potom mladá rodina rozhodne, že si chcú prenajať väčší byt, pretože čaká prírastok do rodiny, na dennom poriadku naráža na skrytú diskrimináciu (a často aj otvorenú)......
Prenajímateľom vadí všetko – vadí im malý pes, vadí im 8-ročná dcéra, vadí im, že sa rodine čochvíľa narodí dieťa - a mnohé iné....
Okrem toho ľudia, čo chcú prenajať byt neoslovia 1 realitnú kanceláriu, ale hneď niekoľko. Potom nastane situácia, kedy realiťák dohodne obhliadku a keď mu náhodou deň pred ňou zavoláte kvôli nejakej otázke, dozviete sa, že byt je už vlastne prenajatý, pretože syn dotyčného ho prenajal úplne cez niekoho iného. Dokonca som sa dopočula, že často sa takúto info dozvie realitný maklér až pred vchodom do domu, keď tam stojí s klientom a čaká na neho.....
Rozumiem tomu, že ten, čo chce svoj byt prenajať,, ho chce prenajať čo najlepšie – teda aj za dobrú cenu a zároveň ľuďom, ktorí mu ho nezdevastujú....
Ale ako k tomu príde mladá rodina, ktorá fakt ten byt potrebuje a nezmôže nič?
