Pekne sa oblečiem, mám čas na lepšejší make-up ako obyčajne a vyrážam do práce. Svet je pre mňa gombička. Cítim, že všetci obdivujú, aká som krásna a neskutočne múdra. Prídem do práce vysmiata, každého obdarím nejakou lichôtkou a po nejakom tom čase sa rozhodnem, že sa pustím aj do práce.
Ale ešte predtým si zapnem facebook, nejako tak z povinnosti a zo zvyku. A už pozerám, kto má čo nové. V tom to príde. Vždy sa tam nájde niekto, kto sa má lepšie ako ja. Má tam nejaké úžasné fotky zo super výletu niekde zo severnej Európy, kámoška v Anglicku má nového frajera, ktorý je tam feši, že by som neváhala ani minútu, aby bol môj.
Po dlhom hlbokom predýchavaní si poviem, že sa nenechám vyviesť z rovnováhy, veď som dnes najlepšia.
A tak sa vrhám do práce, ktorá síce nie je ničím duchovne obohacujúca, ale tak aj takú prácu niekto musí robiť, nie? Vyrážam niečo vybaviť. Veď som kočka, dnes môžem. Pustím rádio dosť hlasno nech všetci počujú, že som cool a že som v pohode. Vybavím veci, ktoré mám bez problémov, všade sa usmievam a mám pocit že ľudia sa na mňa viac pozerajú. To bude tou pozitívnou energiou. To bude moja sila. Musím myslieť viac pozitívne, musím byť viac otvorená svetu a ľuďom, nech ma prijímajú takú, aká som a svet bude hneď krajší. Bola som pre túto zmenu odhodlaná. Pohľady ľudí ma v tom len utvrdzovali a dodávali mi silu.
Nič ma už neštvalo. Vidím jasne svoju budúcnosť. Nakopnem sa a nájdem si lepšiu prácu, kde budem spokojná, nájdem si aj frajera, ktorý bude dobrý srdiečkom a môžem mať aj dom, budem chodiť viac po výletoch a budem viac fotiť nech ostatní vidia aká som cool a super. A zato vďačím dnešnému dňu. Dnes, kedy som sa zobudila s dobrým pocitom. V deň. keď mi tú silu dodali aj ľudia, ktorí zo mňa videli, že sa mením.
Bol to krásny deň. Bezproblémový. Prichádzam na byt a viem, že môj život sa mení. Spokojná sa najem niečoho, čomu som hovorila polievka a sama som to ukuchtila. Ale teraz už viem, že ani varenie nie je prekážka. Budem vedieť aj variť a budem gurmánka, žiadna požieračka nekvalitných jedál.
Môžem ísť spať, kľudne a pohodlne s knižkou v ruke. Ešte treba urobiť nejakú tú hygienu... pozriem do zrkadla. Neverila som vlastným očiam. Na brade som mala niečo obrovské niečo obrovsko-veľké a neskutočne biele. Myslím že nemusím viac písať čo to bolo, ale áno ,bol je jebák.
Môj nový život sa spľasol ako ten jebák, čo som ho musela urýchlene vytlačiť. Tak preto tie pohľady, ktoré ma chceli upozorniť na estetickú naozaj ,,,maličkú“ vadičku na tvári. A tak málo stačilo v mojom dni na to, aby som dokázala zmeniť celý život J.
