Kto to nezažil, nepochopí. Kým som nemala dcéru, žila som úplne priemerný život: rodina, manžel, a najmä práca. Darilo sa mi a postupovala som v kariérnom rebríčku. Práci som obetovala všetko, pokojne by som tam aj spávala, keby tam bola posteľ a vôbec ma netrápilo, že jej venujem aj svoj voľný čas. Vtedy som to neriešila...
Keď sa mi narodila dcéra, môj život sa úplne zmenil. Plány, že sa po pol roku vrátim do práce sa akosi rozplynuli do vzduchoprázdna. Nielenže som nemala nikoho, kto by sa o moje miminko postaral, ale ani som si nedokázala predstaviť, že by som to malé nádherné bábätko nechala niekomu inému. Tie minirúčky, malilinké nôžky...
No nebolo to také ružové, ako na prvý pohľad vyzerá. Prvé tri mesiace som riešila problémy so slabým materským mliekom, dcérka mala hrozné koliky a dni, keď som od zúfalstva a vyčerpania plakala spolu s ňou, neboli ničím výnimočným.
Postupne sme sa naučili spolu fungovať a len čo sa veci ako-tak utriasli, začala som sa pomaly vracať k mojej prvej láske - práci. Po nociach som písala články a tak aspoň sčasti riešila niečo iné ako zapareniny, plienky a príkrmy.
Dcéru ľúbim najviac na svete a každým dňom viac, ale zobudilo sa aj moje druhé ja túžiace po práci, v ktorej by sa mohlo realizovať. Nájsť po rodičovskej dovolenke zamestnanie však nie je ľahké, to mi potvrdí každá mamina. Dieťa je totiž ako olovená guľa na nohe a každý zamestnávateľ si dvakrát rozmyslí, či chce riešiť neustále PN mamičky s dieťaťom a zároveň si uvedomuje, že žiadna matka nebude vysedávať do noci v práci tak, ako slobodné žieňa ženúce sa za kariérou.
Je to tak, už nie som ochotná práci obetovať to, čo pred materstvom, ale to neznamená, že nedokážem podávať kvalitný pracovný výkon. Mamičky sú v dnešnej dobe nadbytočným tovarom. Okolo mňa sa to priam hemží ženami, ktorým končí rodičovská dovolenka a ich zamestnávatelia sa dvakrát nehrnú, aby im vrátili ich miesta.
Napriek tomu zostávam optimistkou a verím, že sa nájdu ľudia, ktorí ocenia získané životné skúsenosti, a nakoniec každá z nás nájde prácu a zároveň bude stíhať žiť rodinný život. Pretože to, po čom naozaj túžime, je úplne jednoduché. Chceme byť šťastné. Milovať svoju rodinu a zároveň prácu. Stále verím, že sa to dá.
Optimizmus v chvíľach beznádeje mi vlieva do žíl kniha, ktorú som nedávno čítala v angličtine a teraz konečne vychádza aj na Slovensku. Spoveď šialenej matky od Jill Smoklerovej totiž dokonale vystihne pocity každej matky. Tie dobré, aj tie zlé. Veď o tom je život...
