Umývať si zuby? Šamlík si prisunie k umývadlu, napustí si vodu do pohárika, vytlačí si pastu na kefku (niekedy aj pol tuby J) a drhne si zuby ako o život. Keď jej ich chcem dočistiť, bráni sa zubami-nechtami s výkrikom „Ja sama!"
Na záchod tiež chodí sama, prisunie si schodík k mise, na misu položí redukciu, vylezie hore, sama sa utrie, navlečie si späť gate (gaťky väčšinou nerieši a tak skončia zhúžvané na riti), keď jej chcem pomôcť, zabuchne mi dvere pred nosom so svojím obľúbeným „Ja sama!" Včera sa na wécku asi nudila, lebo si podnožku prisunula k stene a podarilo sa jej zhasnúť svetlo, ale zapnúť späť sa jej už nepodarilo a tak ma len prekvapil krik „Mama, tma! Mama, daj mi svetlo!" Po dlhšom čase som bola zase potrebná.
Sama si chce nabrať jedlo na tanier, sama ho chce jesť, sama si chce naliať džús do pohára, sama si chce zobrať veci z linky spôsobom, že si prisunie stoličku, na ktorú vylezie a ja ako správna paranoidná matka myslím vždy na to, čo by sa jej mohlo stať. Sama chce zliezť a vyliezť z vane, sama si dokáže obliecť gaťky, ponožky, niekedy sa podarí aj nohavice či sukňa, no čo je horšie, sama si oblečenie chce aj vybrať a to je už na dlhšiu chvíľu.
Skrátka sa nám doma postupne formuje samostatný človiečik a ja v tejto chvíli neviem, či sa z toho mám tešiť alebo sa báť, že čoskoro skutočne všetko dokáže urobiť sama.
Vo výchove detí je veľa dôležitých momentov a práve osamostatnenie osobnosti je jedným z nich. Nedávno sa mi do rúk dostala skvelá kniha o inom spôsobe výchovy detí vo Francúzsku a veľmi ma ovplyvnila aj v tejto otázke. Vďaka nej som si uvedomila, že musím svojej dcére dôverovať a nechať, nech sa v niečom aj „popáli". Teším sa, že čoskoro vyjde aj v slovenčine pod názvom A dosť! Francúzske deti nevystrájajú pri jedle. Verím, že ma inšpiruje aj v ďalších otázkach výchovy a odporúčam ju všetkým mamičkám.
