A v čom je problém? Takmer všetky balené výrobky sú „vylepšené" množstvom vedľajších chemikálií, ktoré sa okrem iného pridávajú ako konzervačné prísady, farbivá, zahusťovadlá, stabilizátory, sladidlá a okysľovacie prípravky. Výsledkom sú potraviny, ktoré krásne vyzerajú a vydržia na pultoch v obchodoch niekoľkonásobne dlhšie ako ich nevylepšené verzie. Zoznam ingrediencií aj v prípade tých najjednoduchších potravín, ako napríklad zmrzlina alebo chlieb, pričom ani jedna z nich by nemala mať viac ako päť ingrediencií, tvorí veľa riadkov nevysloviteľných substancií vytlačených miniatúrnymi písmenkami, ktoré sa takmer nedajú prečítať. Autor knihy Francúzi nedržia diétu, doktor Will Clower tieto potraviny nazýva nepravými, resp. falošnými potravinami - a tieto potraviny sú priamo zodpovedné za sabotovanie našich snáh schudnúť.
„Samozrejme, nepravé potraviny sú lacnejšie, pretože potravinárske firmy ich môžu označiť trvanlivosťou, ktorá sa približuje plastom. Pravdaže, nepravé potraviny sú atraktívne, pretože tieto isté priemyselné odvetvia minú ročne 33 miliárd dolárov, len aby na svoju výplatnú listinu zapísali vašu obľúbenú basketbalovú hviezdu či speváka alebo speváčku populárnej hudby, aby tieto výrobky vychvaľovali.
Prirodzene, nepravé potraviny sú chutné, pretože chemické sladidlá sú syntetizované, aby ich urobili 150-krát sladšími, ako by boli, keby použili cukor. Napriek reklamným tvrdeniam o pridaných vitamínoch a mineráloch nič však nerobí tieto výrobky zdravými a určite to nie sú pravé potraviny.
Napriek tomu ich jeme. Namiesto vajec (cholesterol!) konzumujeme náhradu vajec. Namiesto masla (tuk!) používame margarín. Namiesto chleba (sacharidy!) jeme nízkosacharidovú cestovinu osladenú sorbitolom, ktorá nemá s chlebom nič spoločného. Namiesto normálneho ovocia a zeleniny pre výživu sa kŕmime nezdravými potravinami a potravinovými doplnkami. Namiesto prírodných olejov (ďalšie tuky!) naše potraviny prešli procesom chemickej hydrogenizácie (priemyselného stuženia)."
A aký je výsledok? Napriek našej snahe žiť zdravo a zostať štíhly, sa umárame túžbou po sladkostiach a trpíme všelijakými chorobami. Pritom je to jednoduché. Stačí zo svojho života vyradiť „umeliny" , ktoré samozrejme telo spracováva oveľa ťažšie ako neupravené, pravé potraviny.
„Vaša fyziológia očakáva, že tieto zdroje jej poskytnú výživu. Je to potom vôbec nejaké prekvapenie, že diétne produkty a chemikálie, ktoré nie sú prírodným produktom, ale ich vynašli, sa často spájajú so zlým zdravotným stavom a nie lepším zdravotným stavom? A tak, keď konzumujete pravé potraviny, tak v skutočnosti poskytujete vášmu telu jeho výživu práve v tej forme, akú potrebuje, zatiaľ čo diétne produkty pracujú proti vášmu telu a jeho prirodzenej tendencii byť štíhly a zdravý."
Jednoduchý návrat k chutným, obyčajným potravinám je riešením pre trvalý úbytok hmotnosti. Bežní Francúzi netrpia našimi zúfalými problémami s hmotnosťou a zdravím - ale ani si nič neodopierajú. Naopak, Francúzi sú známi svojím „luxusným" pôžitkárskym stravovaním a majú trikrát menej obezity, trikrát menej infarktov a žijú dlhšie ako my - muži aj ženy.
„Kultúrne stravovacie návyky Francúzov zahŕňajú o toľko viac ako naše typické zošnurované diéty. Napríklad, neexistujú žiadne francúzske plány jedenia, žiadne diétne produkty, ktoré sa majú konzumovať v predpísaných intervaloch, žiadne pochybné reklamy, ktoré sľubujú okamžité schudnutie, žiadna kultúrna posadnutosť okolo pokrmovej skupiny „hrozba daného okamihu" (Francúzi konzumujú tuky, sacharidy, cukor, bielkoviny). Tento holistický prístup je o to silnejší, nakoľko vôbec nejde o teóriu. Prichádza to ako dar z ich stáročnej histórie a tradícií. Je to jednoducho to, čo robia. Ak si to kúsok po kúsku rozanalyzujete, tak sa ukáže, že francúzsky paradox nie je vôbec paradoxný. Skutočnou iróniou je, že sme neskúsili to najjednoduchšie, najzrejmejšie riešenie pre našu nadváhu a zdravotné problémy - aplikovať ich metódu ako model v našich životoch. Oni sú štíhli. Oni sú zdraví. My nie sme."
Keď sa mi do rúk dostala kniha Francúzi nedržia diétu, priznám sa, bola som dosť skeptická. Už som totiž prečítala aj vyskúšala všeličo v snahe schudnúť a žiť zdravo. Myslela som, že ju len prečítam a pobavím sa na ďalších „skvelých" návodoch, ktoré „zaručene" pomôžu. Nestalo sa tak. Naopak, vyhádzala som celú špajzu a chladničku, vytriedila som pravé a nepravé potraviny a po rokoch(!) som začala jesť smotanové jogurty. Pri nákupe pečiva si veľmi dobre premyslím, čo hodím do košíka. Prestala som v chladiacich boxoch hľadať tie úbožiatka nízkotučné syry, teraz bez problémov siahnem po tých pravých s plesňou a poriadnou dávkou tuku v sušine. Pretože Will Clower má pravdu, už sme celkom zabudli, ako chutia naozajstné potraviny. Potom, čo som znovuobjavila chuť smotanového jogurtu, naozaj netúžim vrátiť sa k tým nízkotučným, o ktorých som si doteraz nahovárala, že chutia skvele. Bože a tie syry! Táto kniha celkom zmenila môj prístup k stravovaniu a odporúčam ju všetkým, ktorí cítia, že vo svojom životnom štýle potrebujú niečo zmeniť. Nie je to totiž len o stravovaní, francúzsky životný štýl má celkovo niečo do seba a vôbec nie je ťažké sa naň preladiť. A zrazu po pár dňoch zistíte, že život je akýsi príjemnejší, optimistickejší. Možno to bude tou kockou kvalitnej čokolády, ktorú si teraz doprajem každý deň...
