Je mi jasné, že psy aj mačky musia vykonávať svoju potrebu, je však na ich majiteľoch, aby ich exkrementy odstránili. Mestské časti síce za neodpratanie hovienok majú aj nejaké sankcie, ale keďže to väčšinou nikto nekontroluje, leniví majitelia na to kašlú.
Samozrejme, že nemôžem všetkých majiteľov zvieratiek hádzať do jedného vreca, nesmierne ma teší, keď vidím, ako si nesú pripravené vrecko. Týchto ľudí si vážim.
Bežný človek sa možno rozčúli nad tým, že kraje chodníka a niekedy nielen kraje! sú lemované hovienkami, ale to je asi tak všetko. Iný level nastáva vtedy, keď si domov prinesiete takéto voňavé suveníry domov na kolesách kočíka. Nebudem sa tu rozpisovať o tom, koľkokrát som doma čistila zafúľané kolesá aj košík kočíka. Keď dcéra začala chodiť a trvá to doteraz, stále riešime, po ktorej trávičke môže a po ktorej nemôže behať. Teraz to už konečne začala chápať, ale na začiatku sme si nosili suveníry z nášho dvora aj na šatách a dieťa hneď putovalo do sprchy. Nechápem, kde sa to v nej zobralo, ale mala neuveriteľné „šťastie“ padnúť do jediného hovienka na okolí.
No a nakoniec to najlepšie. Boli sme na nemenovanom kúpalisku a medzi kúpaním sa dcéra hrala v pieskovisku. Za chvíľku si ručičky natierala niečím, čo z môjho neďalekého uteráka vyzeralo ako blato. Nie nemýlite sa... nebolo to blato.
