Ešte v marci som netušila, že v lete sa mi poradí nájsť si zamestnanie, ale napriek tomu som si podala prihlášku do troch škôlok s predpokladom, že by som do septembra mohla niečo zohnať. Už pri preberaní prihlášky mi panie riaditeľky hneď po pozretí na dátum narodenia dieťaťa povedali, že nemá šancu, keďže v septembri nebude mať tri roky a počet prihlášok niekoľkonásobne prevyšuje počet voľných miest. Mám to vraj skúsiť v novembri, od januára je minimálna šanca, že zoberú ďalšie deti, ale nevedeli mi to zaručiť.
Zo dňa na deň sa moja situácia zmenila, nastúpila som do nového zamestnania a tak som narýchlo zohnala opatrovateľku s predsavzatím, že od augusta naháňam škôlky, niekde sa predsa musí nájsť voľné miesto. V auguste som urobila prvé kolečko po škôlkach (spolu asi 10), či náhodou rodičia dieťa neodhlásili a nebudem mať šťastie. Nepodarilo sa.
Druhé kolo sa začalo druhého septembra, keď deti nastúpili do škôlok – aj tam je šanca, že sa nejaké to miestečko uvoľní – bezúspešne.
A v tom sa stal ZÁZRAK! Z miestneho úradu mi zavolala pani, že tam majú moju prihlášku s výkričníkom, že potrebujem škôlku čo najskôr a tak moju dcérku zaradili do novovytvorenej pripravovanej triedy, ktorú otvoria však až v novembri. Nevadí, že to je dosť od ruky, okamžite som utekala na miestny úrad podpísať novú prihlášku, aby mi to vzácne miesto niekto nevyfúkol. NEVIETE SI PREDSTAVIŤ TÚ RADOSŤ! Už som to videla beznádejne.
Na miestnom úrade som sa dozvedela, že to bude trieda pre 20 detí a mala som veľké šťastie, že som pri podávaní prihlášky všade upozorňovala, že nutne potrebujem škôlku, jedna z riaditeliek si ma dala s výkričníkom a tak som sa dostala medzi vyvolených – bez úplatku, len prosbou a ani som o tom nevedela. Je skvelé, že mestská časť pochopila, že treba otvoriť ďalšie triedy pre škôlkarov, no čo tie ostatné mamičky, čo nemali šťastie tak ako ja? Len v jednej škôlke majú navyše prihlásených 70 detí, kam sa podejú tie zvyšné deti? Predpokladám, že väčšina rodičov nemá toľko financií, aby si mohla dovoliť súkromné škôlky.
V Rakúsku je škôlka povinná pre deti od dva a pol roka, keď sme tam boli na návšteve u známych, veľmi sa čudovali, že dcéra ešte nechodí do škôlky. Vo Francúzsku všetky deti idú najprv do jaslí, potom do škôlok, bežné je, že mamičky idú do práce po 3 mesiacoch, ale štát sa im o deti postará. U nás sa toto nerieši – aspoň v Bratislave pokiaľ viem, je situácia s miestami v škôlkach veľmi zlá, netuším ako je to v iných mestách.
No a ďalším problémom je vek dieťaťa. Ak sa vám nedajbože stalo to, čo mne – že dcére zle vychádzajú roky a v septembri – keď by mala nastúpiť do škôlky či školy, nebude mať ešte dovŕšený potrebný vek, má smolu. Je to však nedomyslené, rodičovská dovolenka mi skončí , keď dcéra dosiahne vek tri roky – teda v decembri, to znamená, žeby som sa mala zamestnať, ale škôlka mi ju nevezme (len výnimočne sa podarí dieťa umiestniť v januári – berú maximálne 2-3 deti), až ten ďalší školský rok. Čo mám potom robiť do ďalšieho septembra? A to nie je len môj problém, okolo sú iné mamičky, ktoré tiež porodili „v nevhodnom termíne“ a teraz majú smolu. Na jednej strane je kopec nezamestnaných, na druhej strane mamičky, čo by aj chceli pracovať, nemajú kam dať svoje deti.
No čo už, pri ďalšom dieťati si dobre rozmyslím mesiac jeho narodenia, ak sa to v budúcnosti podarí naplánovať a zaručene sa narodí pred septembrom, aby mu dobre vychádzali roky a vyhli sme sa aspoň tomuto problému. Vlastne, pri tom, ako to tu funguje, si vôbec rozmyslím, či to druhé dieťa vôbec porodím...
Chcete si prečítať vtipné, ale aj smutné zážitky z každodenného života mamičiek? Kniha Spoveď šialenej matky vás rozosmeje aj v tých najťažších chvíľach. Môžem len odporúčať, spovede mamičiek z celého sveta dokonale vystihujú problémy, ktoré s deťmi rieši každá z nás.
