Pozvánku som dostala e-mailom. Oficiálne nemôžem reprezentovať office „mojej" Kongressmanky J.N, lebo ona podporuje iného kandidáta, takže som prišla z čisto zvedavého, osobného podnetu.
Vyfasovala som nálepku, ktorú si väčšina pricapla na hruď a gumený náramok. Ostýcham sa napodobniť dav, a miesto toho sa tvárim suverénne aj bez nálepky a gumy na zápästí. Nie som ani Republikán ani Demokrat, ale dnes sa tvárim ako privŕženec Jeba. Nepoznám tu živú dušu, teda iba Jeba z novín. Je zvláštne prísť networkovať medzi ľudí, ktorých vôbec nepoznám a vyžaduje si to veľa guráže sa niekomu prihovoriť. Hlavný dôvod, prečo som prišla na recepciu s bývalým guvernérom Floridy Jebom Bushom (naozaj super krstné meno, keby sa stal prezidentom), bolo spoznať nových ľudí z rôznych oblastí a vidieť na vlastné oči, ako sa začína prezidentská kampaň, prípadne sa na nej nejako podieľať.
V rohu miestnosti sú dva „prehýbajúce“ sa stoly od množstva jedla tzv. pastellitos a bocaditos (ako naše lístkové cesto a pagáče) a dva zatvorené plastové boxy s ľadom, v ktorom sa chladia nápoje. Môj syn na oslave 3. narodením mal pripraveného viac občerstvenia... Motám sa medzi ľuďmi a usmievam sa. Príde mi to absurdné, že som na takejto akcii. Fundraisingová recepcia s minimom jedla a pitia (toto by u nás na Slovensku bolo obrovské faux-paux ). Za hlasitého sprievodu hudby sa oficiálne začína príchodom hlavného protagonistu.
Dav nadšene víta a skanduje JEB,JEB, JEB (J-skratka John Ellis Bush), ktorý prichádza na pódium so svojou ženou Columbou a šarmantným synom Jebom Jr. Je obdivuhodné, ako sa vedia Američania zapáliť a spraviť show zo všetkého.
Všetci čakáme či dnes oficiálne oznámi svoju kandidatúru na prezidenta.
Z Floridy je to druhý kandidát na prezidenta za Republikánov (začína ich byť toľko, čo pravicových na Slovensku, asi to má každá pravica spoločné). Po krátkom životopise a pár vtipných poznámok sa jeho reč zameria na politické reči o úspechoch, keď bol guvernérom, ale aj o problémoch, ktoré Washington pod vedením Baracka Obamu nerieši. To, že Amerika je najlepšia krajina na svete nemôže samozrejme nespomenúť, a celá sála buráca potleskom. O tom, aké problémy chce riešiť, vás nebudem nudiť, iba spomeniem podľa mňa nosnú myšlienku, že Amerika potrebuje vybudovať silnú ekonomiku a tak sa opäť stať lídrom vo svete. Ako to chce spraviť, nespomenul.
Žiadna charizma, žiadna elekrizujúca reč, žiadne oficiálne vyhlásenie o kandidatúre.
Recepcia, kde vstupenka stála minimálne 25 dolárov, nebola až tak recepciou, ako skôr milým stretnutím uprostred mexicko-kubánskej komunity, kde si Jeb potreboval oddýchnuť od nepríjemných otázok, ktoré mu dali zabrať a ktoré politicky zbabrali minulý týždeň. A samozrejme, pomasírovanie si ega, že sa chce stať prezidentom.
Obkolesený pressom, kamerami a masou, ktorá sa snaží urobiť čo najlepšiu selfie, odchádzam bohatšia o skúsenosť z americkej lokálnej aj federálnej politiky a v duchu ďakujem môjmu manželovi, že mi dal príležitosť žiť na chvíľu v USA a stretnúť sa hoc aj s Jebom....
