“Nika, kde ste nechali babku?” kričím spoza živého plotu na vnučku mojej susedy, ktorú sme nevideli celé leto.
“Ále, máme s ňou problémy,” priznáva. “Síce ju korona obišla, ale začala zabúdať. Tak veľmi, že si niekedy nepamätá, čo sme jej povedali pred minútou. Beháme s ňou po doktoroch.”
Susedu si pamätám ako energickú a spoločenskú ženu. Ako prvá vedela, čo sa kde šuchlo a pri harmonike vydržala do noci. Najhoršie poznanie bolo pre mňa fakt, že žena, ktorú som pred chvíľou nazvala babkou, je len o niekoľko rokov odo mňa staršia. Ešte neoslávila sedemdesiatku.
Trochu ma chytila panika.
Veď len pred pár dňami som si našla kľúče od bytu v chladničke. Aj na parkovisku som schopná vrátiť sa k autu a skontrolovať, či som ho NAOZAJ zamkla. Niekedy si pripadám ako z tej historky o tete Čiernej, ktorá celé doobedie vyprážala rezne, odložila ich do rúry, aby zostali teplé, a keď návšteva prišla, zalomila rukami, že im nič neprichystala.
Aká staroba nás čaká?
Existuje vôbec niečo ako normálne zabúdanie? Kedy mám spozornieť a poradiť sa s odborníkom?
Vo svete žije viac ako 46,8 milióna ľudí s demenciou, na Slovensku 50 až 60-tisíc. Každých 20 rokov sa toto číslo zdvojnásobí. Alzheimerova choroba je najčastejším a najznámejším typom demencie. Svetová zdravotnícka organizácia WHO ju zaradila medzi 10 hlavných smrteľných chorôb ľudstva. Napriek tomu je diagnostikovaný len každý štvrtý prípad, úvadza Centrum Memory, ktoré sa venuje diagnostike a liečbu Alzheimerovej choroby a iných demencií.
“Až okolo 70 percent mojich pacientov, ktorým je neskôr diagnostikovaná nejaká forma demencie, prichádza na podnet príbuzných. Veľmi často sa stretávam s tým, že pacient si problémy s pamäťou nechce priznať a doslova sa bráni ďalším vyšetreniam,”
ozrejmuje situáciu moja kamarátka neurologička Magdaléna Jakobeiová.
Kto z nás v tejto uponáhľanej dobe na niečo nezabudol?
Pamäť funguje ako prúd podnetov, informácií a myšlienok. Niektoré sa objavia len na chvíľu, iné sa zdržia dlhšie a to, čo mozog vyhodnotí ako dôležité, sa uloží v dlhodobej pamäti. Ale ani tieto informácie nemajú isté, že v nej zostanú navždy. Sú nahradzované stále novými a silnejšími podnetmi, možu byť prekreslené a preto si veci nie vždy pamätáme tak, ako sa skutočne stali. Alebo sa nenávratne stratia vplyvom chorobných zmien v mozgu.
Ktorý faktor nás robí náchylnejšími na Alzheimerovu chorobu?
Jednoznačne vek. Môžu za to zmeny v starnúcom mozgu, znížený prietok krvi a pokles počtu nervových buniek. Spozornite tiež, ak ste žena, alebo sa vo vašej blízkej rodine už demencia vyskytla. Riziko, že táto diagnóza čaká aj vás, je mierne zvýšené.
