Najstaršia generácia tzv. baby boomer až po najmladšiu generáciu alpha, deti, ktoré sa narodili v 21 storočí. Ak sa stretnú v jednom komunikačnom priestore, je to úsmevné, trápne, plné nedorozumení a nechápavých pohľadov. Ak sa matka vrámci svojho zbližovania s dcérou rozhodne do svojej reči zakomponovať slovo najs (nice – milý), je to rozhodne ten trápny moment. Aké výzvy nám teda prináša medzigeneračná komunikácia?
Ako zástupkyňa generácie mileniálov, ktorá zažila svet ešte bez internetu a sociálnych sietí, si pamätám, aké to bolo, keď sme sa s kamarátmi hrávali vonku a trávili čas v knižnici. Na strednej škole som sa ešte učila písať na stroji, čo dnes možno vyznieva smiešne, ale pomohlo mi to písať na klávesnici úžasnou rýchlosťou 80 slov za minútuJ. Technológie prišli do môjho života až na vysokej škole, no naplno udreli až v pracovnom živote. Svet sa zmenšil. Jazykom sociálnych sietí kraľuje angličtina, z ktorej preberáme množstvo výrazov. Mileniáli väčšinu prevzatých slov využívajú vo svojej práci. Slová ako imejl (e-mail – elektronická pošta), asap – (as soon as possible), tímbildink (teambulding – stretnutie pracovnej skupiny na zlepšenie vzťahov), dedlajn (deadline – termín na ukončenie projektu), badžet (budget- rozpočet), mítink (meeting – stretnutie), fídbek (feedback – spätná väzba) vyslovujeme denne neuvedomujúc si už ich cudzí pôvod. Potom prichádzame z práce domov a dostávame sa akoby na inú planétu, my ktorý poznáme seriál Alf by sme povedali, že sme sa ocitli na Melmaku. Keď sa medzi dverami potknem o odhodenú školskú tašku, z obývačky sa ozve otrávené: „Mami, čiluj.“ Slovo čiluj – z angličtiny chill - oddychovať, používa moja dcéra veľmi často, hneď vedľa slej (slay) – niečo úžasné, bestí (bestie – najlepšia kamoška), fejk (fake – napodobenina), najs (nice – milé), flexiť (flexing – machrovať) kúl (cool – super), influenser (influencer – verejne známa osoba, ktorá propaguje výrobky na sociálnych sieťach). A samozrejme ešte omnoho viac, ktoré, bohužiaľ, už nie som schopná rozlúštiť, aj napriek svojej obstojnej znalosti angličtiny, pretože anglické slová používa v úplne nových významoch. Napríklad nedávno použila sloveso crush, čo znamená niečo rozdrviť alebo potlačiť, v zmysle, že jej spolužiačka má crush na spolužiaka. Najprv som si myslela, že ho asi nemá rada, keď ho chce rozmliaždiť, ale nakoniec vysvitlo, (samozrejme až potom, ako mi bolo veľmi nezdvorilo naznačené vyvrátením očí dohora a obrovským povzdychom, že som trápne nechápajúca, a hlavne stará, matka) že jej spolužiačke sa páči akýsi chlapec z ich triedy. Uvedomujem si, že ak chcem byť aktívnou súčasťou jej života, nielen niekým, kto pre ňu nakupuje a varí či vozí ju do školy a núti ju aspoň trochu sa učiť, musím držať krok s jej slangom. To však znamená prekonať svoj „odpor“ alebo nezáujem o slová, ktoré používa, nekritizovať ju za to ako sa vyjadruje a nedohovárať jej, aby sa snažila rozprávať tak, aby som jej rozumela a aktívne sa od nej učiť. Byť komunikačne zdatná naprieč generáciami je náročné a niekedy aj na palicu. Prepínať kódy medzi generáciou alfa – moja dcéra, členom generácie x - mojím starším synom, ktorý patrí k tzv. kybermládeži so svojím vlastným hráčskym slangom, napr: daj mi hápečko ( HP – healing point – uzdrav ma), lút (loot – dar po splnení úlohy v hre), lívni sa (leave - opustiť hru), kiluj (kill – zabiť), hedšot (headshoot – strela do hlavy) a mojím manželom mileniálom, ktorý v srdci zostáva stále na konci 20. storočia, je nadľudský výkon. Jeden z nich čiluje, druhý kiluje a ten tretí si „goťákuje“: „Když jsem já byl tenkrát kluk“. A keď príde babička, tá nám „vypráva jaké to bolo za mladi“.
Ja osobne považujem túto medzigeneračnú komunikáciu za hodnú zamyslenia. Prečo sa mne javí výraz „slej“ za trápny ale mojej dcére pripadá prirodzený? Prečo ja neznášam, keď moja matka používa nárečové slová a syn vykrikuje „Kámo, hitujú ma enemáci.“ A vôbec, prečo každý z nás rozpráva inak a čo to spôsobuje? Jazyk je síce komunikačný nástroj, je však aj niečím cenným, identitou národa, ktorá nás zjednocuje a definuje. Boli doby, kedy nebolo samozrejmosťou pre Slovákov rozprávať svojím materinským jazykom, učiť sa čítať a písať po slovensky. Vieme aj aké úsilie nás stálo oslobodiť slovenčinu spod českého vplyvu, najmä v čase prvej československej republiky. A hoci dnes už puristicky nebrojíme proti českým výrazom, čistota nášho jazyka je narúšaná v oveľa väčšej miere. Namieste sú ale viaceré otázky: Mal by jazyk zostať nemennou entitou alebo by sa mal vyvíjať v čase? Ak je jazyk ovplyvnený výrazmi z cudzojazyčného spoločenstva, spĺňa ešte svoju komunikačnú funkciu? Nenarúšajú prevzaté slová porozumenie medzi generáciami? Mali by sme byť otvorení moderným trendom alebo sa snažiť zachovať náš jazyk čistý – bez cudzích slov?
Mne tieto a podobné otázky víria v hlave už dlhšie. A keďže sa o túto tému aktívne zaujímam, rozhodla som sa jej venovať aj vo svojej bakalárskej práci, ktorej súčasťou je aj prieskum o názoroch na jazykovú čistotu a preberanie cudzích slov. Ak máte chvíľku času a chuť podeliť sa so svojimi názormi, budem vám veľmi vďačná, ak vyplníte tento krátky dotazník:
https://forms.gle/spia76FB8iMctaKL8
Verím, že táto diskusia je dôležitá pre nás všetkých, pretože jazyk je živý organizmus a neustále sa mení. Je dôležité, aby sme sa o ňom rozprávali a zamýšľali sa nad tým, aký jazyk chceme používať a odovzdať ďalším generáciám.
