Keď mi more obmývalo nohy

Písmo: A- | A+

Keď som bola zatvorená medzi štyrmi stenami, pomáhalo mi denné snívanie. O diaľke, o mori, o Taliansku. Chcela som vidieť ostrov, lebo na ostrove som ešte nikdy nebola.

Túžila som využiť poznatky z jazyka, ktorý sa vo voľnom čase učím už štyri roky. Predstavovala som si, ako mi more obmýva nohy, ako ho počúvam, voniam, ako mi soľ čistí dutiny. Imaginácia mi dovoľovala jesť cestoviny, pizzu aj čerstvé ryby.

Čakala som na podmienky a na leto. A potom najskôr, ako sa dalo, som využila príležitosť, rozhodla som sa a išla. Do posledného dňa som neverila, že sa to môže naozaj podariť. Keď som však už sedela v lietadle, sen sa stával skutočnosťou. Bienvenuti. Vitaj v sardínskom Alghere.

Alghero, promenáda.
Alghero, promenáda. (zdroj: Katarína Šimková)

Autobusom za eurový lístok, čo som kúpila ešte v letiskovej hale som sa za necelých tridsať minút dostala do mestečka. Takzvaná autobusová stanica na ulici Via Catalogna blízko parku alebo Giardini Giuseppe Manno, je miestom, ktoré je dobré si zapamätať. Odchádza odtiaľ nielen autobus na letisko, ale aj Beach bus na pláže v okolí alebo ARST, prímestské autobusy. Hneď na druhej strane parku sa nachádza informačné stredisko. Pár krokov ďalej začína historické centrum lemované hradbami. Keby ste sa od parku vybrali druhým smerom, prídete na promenádu, od prístavu smeruje k pláži Lido. Najbližšia mestská pláž sa vyznačuje síce riasami, no keď sa chcete kúpať, nezabránia vám. Ak by ste sa však vydali ďalej, nájdete pláž Maria Pia, blízko píniového lesa. Tá sa mi už páčila viac. Bola akoby predskokanom ďalších pláži, ktoré mi až vyrážali dych. Tyrkysová priezračná voda, ryby, nádherné mušle, biely piesok. Nájdete na pláži Lazaretto, Mugoni - tam je ako bonus aj tieň z píniového lesa a tiež zlatý klinec medzi plážami La Pelosa v Stintine. Na tú si treba kúpiť lístok vopred online. Stojí 3,50 a slúži na to, aby ohraničili počet návštevníkov na 1000. Čarovné miesto, ktoré sa vám nezunuje za celý deň a to nemusíte byť fanúšikmi pláží. Zostanú vám spomienky, zážitky a fotky. Piesok alebo mušle si však do tašky nebaľte, môže vás čakať vysoká pokuta. Na La Pelosu si vezmite slnečník, tam sa schovať veľmi nie je kde. Iba ak do baru, odkiaľ je nádherný výhľad a tejto exkluzivite aj adekvátne ceny. Kažodopádne to však stojí za to. More na Sardínii mi bolo sympatické nielen kvôli farbe, ale aj kvôli charakteru bez búrlivých vĺn a pozvoľnému vstupu. Nechať si obmývať nohy sa dá, aj keď ste už prešli viacero krokov po vode. Môžete si povedať, že znova idete na pláž, ale tá pláž bude stále iná a stále vás prekvapí.

Lazaretto.
Lazaretto. (zdroj: Katarína Šimková)
La Pelosa.
La Pelosa. (zdroj: Katarína Šimková)

Keď už sa vám piesok zunuje alebo zistíte, že potrebujete oddych od slnka - v lepšom prípade o tom rozhodnete vy, v horšom koža reagujúca rozlične na intenzitu pohladenia lúčov, môžete sa zatúlať v uličkách mesta. Alghero pozýva na predchádzku okolo hradieb s krásnymi výhľadmi na Capo Caccia a more cez deň, počas súmraku aj v noci. Za tmy počas prechádzky dokážete zabudnúť na rok 2020 a pri veselej vrave od plných letných terás sa môžete tešiť z prítomnosti, či už v chôdzi alebo pri pizzi, cestovinách, paelle či miešanom koktejli. Na druhej strane ráno môžete začať cappuccinom s cornettom s rozličnými náplňami. Keď vystihnete nie priamo turistickú kaviareň, zaplatíte za ne menej ako v metropole východu. Posilnení môžete kráčať a objavovať. Ako písali v bedekri, oázu pokoja priamo v historickom centre predstavuje františkánsky kláštor. Počas prehliadky uvidíte viacero miestností, kostol a dokonca môžete ísť s prilbou na hlave na vežu, odkiaľ sa vám naskytnú pekné výhľady. Do kostola Saint Michele sa dostanete z nádvoria, kde bývajú predstavenia v časoch bohoslužieb. Hlavné dvere bývajú zatvorené. V Alghere môžete obdivovať viacero palácov. Nádherné budovy patrili aristokratickým rodinám, ktoré do chýrneho turistického centra prichádzali už od 18. storočia. To som sa dozvedela v múzeu koralov, jednom zo štyroch múzeí v Alghere. Pri ochutnávke hľuyoviek v jednom obchode nám však predavačka medzi rečou prezradila, že vo veži hradieb sa nachádya aj iné múzeum koralov, kde červené zlato Stredomoria dokonca môžete ochutnať. Býva otvorené iba dvakrrát do dňa na 45 minút. Tam som však ísť už nestihla.

Určite som si však nenechala ujsť trh. Trhovisko blízko centra, otvorené denne, kde nájdete zeleninu, ovocie, chlieb a čerstvé ryby. V čase obeda tam ryby aj grilujú. Mávajú rozličné druhy, bola to pre mňa lekcia z taliančiny aj z angličtiny. Jesť čerstvú rybu v prímorskej krajine, na nezaplatenie. Nezameniteľná chuť. Keď sme už pri jedle, za zmienku stojí aj špagetéria. Jednoduché zariadenie letnej terasy, jedna pani obsluhuje, jeden pán varí. Porcia niektorými vnímaná ako pre drevorubača výborne padne po horúcom dni, keď vám toho veľa v žalúdku nepristálo. Stojí za to ochutnať aj pizzu. V Taliansku je prosto škoda variť, hoci by ste pri tom mohli ušetriť, zážitky peniaze neprevážia. Na pitie granita - ľadová drť rôznych príchutí na osvieženie, no aj taký Aperol Spritz má svoje čaro. Dokonca aj talianske nefiltrované pivo nás milo prekvapilo.

Trh v Alghere.
Trh v Alghere. (zdroj: Katarína Šimková)

Za hranicami všedných dní je príjemné navštíviť aj asi 40 km vzdialené mesto Bosa. Serpentínami sa cestou na juh dostanete do malého mestečka s úzkymi uličkami, cez ktorého centrum preteká rieka. Túto malebnú scenériu si najlepšie vychutnáte z pevnosti na kopci. Obvodové múry, veža a nenápadný kostolík. To vás čaká pri výstupe. Odmenou sú výhľady a naozaj krásne fresky v kostolíku. V mestečku sa prosto treba zatúlať a vnímať nezameniteľnú atmosféru, ktorú nerušia ani davy turistov. Charakteristické farebné domy a tiež, poslúchnuc rady v bedekri, v Bose sa treba pozrieť aspoň do jedného kostolíka. Zvonku nenápadná stavba vás vo vnútri môže nechať žasnúť. Pri prechádzke som objavila aj automat na vodu. Ak tam hodíte mincu, zvolíte si tichú, mierne perlivú alebo perlivú, dostanete liter nádherne studenej vody. Pri horúčave príde viac ako vhod.

V uličkách Bosy.
V uličkách Bosy. (zdroj: Katarína Šimková)

V Alghere si nemôžete nevšimnúť prístav. Rada som využila možnosť plaviť sa. Hoci sme mali ísť za delfínmi, a delfíny sa neobjavili. Loďou sa viete dostať aj do jaskyne Grotta di Nettuno na Capo Caccia, na ktorý máte z Alghera celý čas dobrý výhľad. Do jaskyne sa viete dostať aj plážovým Beach busom a celodenný lístok potom viete využiť pri ceste na pláž ešte v ten istý deň. Záleží na tom, čo chcete zažiť. Dostanete sa však k jaskyni, do ktorej musíte zísť vyše 650 schodmi. Dole vám to potrvá asi 20 minút a môžete nafotiť nádherné zábery. Hore vám to potrvá podľa kondície. V múdrej knihe - bedekri sa píše, že si máte rezervovať 40 minút, no keď chodíte behať, bude vám stačiť aj 18 minút a pekne v tempe sa dostanete nahor. Nie behom. A ešte by ste stihli aj fotiť. 

Capo Caccia.
Capo Caccia. (zdroj: Katarína Šimková)

Čarokrásne miesto, o akom sa mi ani nesnívalo. Taká je Sardínia. Odporúčam navštíviť každému, kto sa chce tešíť z krásy sveta, chutí dobrého jedla, okúsiť radosť života ako súčasť štýlu Talianov a kto si chce precvičiť ich jazyk. Hovoria totiž ako z učebnice a sú veľmi radi, keď sa k nim ozvete v ich rodnej reči.

Arrivederci!

 

Skryť Zatvoriť reklamu