V prvú augustovú sobotu ste sa mohli ocitnúť na zastávke v Betliari. Keď sa povie Betliar, čo vám príde na um? Kaštieľ. Niektorí zamierili priamo doňho. Ako nás domáci upozornili, v tomto čase býva vyťažený, a tak je dobre, ak si vstupenky zaobstaráte čím skôr. No kaštieľ nemusí byť centrom záujmu vašej pozornosti. Okolo neho sa nachádza rozsiahly park a aj z hranicami dediny Betliar nájdete zaujímavosti. Ale pekne po poriadku. Opäť severskou chôdzou, zdravotnou športovou aktivitou sme sa v tempe vydali miestami, skrývajúc sa pred intenzívnymi lúčmi slnka, do chatárskej oblasti. Tam sme si pozreli niekdajšiu elektráreň a tiež budovu, kde sídlili kancelárie. Na Gemeri sa v minulosti ťažila železná ruda, a tak sa tu nachádza množstvo technických a žiaľ, často schátralých pamiatok. Ako však môžeme pozorovať, viaceré združenia sa snažia na ne upozorňovať a zachraňovať ich.
Cestičkami sme sa dostali do obce Betliar, kde významné pamiatky označili tabuľkami. Keďže pri severskej chôdzi pracuje 90% svalov tela, dopriali sme si prestávku na kávu či nanuk v kaštieľnom parku, resp. na jeho začiatku. Po pauze sme sa ho vybrali objavovať. Na kopci sme si pozreli pozostatky z nádhernej budovy niekdajšieho poľovníckeho zámku a dozvedeli sme sa tiež, že za blízkym plotom obory chovajú vysokú zver. Naspäť gaštanovou alejou a pokračovali sme po rozsiahlom kaštieľnom parku. Potom sme si dali okruh zameraný na rýchlosť a neskôr, keď sme už mali viac kilometrov v tele, tiež posilňovaciu tabatu, relexačnú nordic walking jogu a s úsmevom aj salsu. Park nám ponúkol veľa príležitostí na kochanie sa jeho zelenou krásou a vodnými prvkami.
Po športe si išli doplniť energiu na obed. Kto by bol povedal, že v Betliari varí Talian špeciality svojej kuchyne ako lasagne, cuketové suflé či focacciu s prosciuttom a rukolou. Milá obsluha, príjemné prostredie, tak si predstavujem bodku za výletom. Na skok od stanice.
Severskou chôdzou sa pôjde aj 15. augusta a 5. septembra.
