Balkónová

Čo si robila cez víkend?
Počúvala som dážď.
Práve som sa chystala na prechádzku,
keď sviežosť zhora započala koncert.
Usadila som sa s knihou na balkóne
blízko dvoch líp a zahĺbila som sa do momentu.
Na školeniach za túto prítomnosť skladajú bankovky.
Na balkóne v jedno nedeľné popoludnie
po hodinovom spánku spravodlivých
hltám písmenká jednej z dvoch kníh,
čo som si kúpila od japonského autora a maratónca,
aby ma opäť naučil vidieť nádheru každodennosti
od samého začiatku do samého konca.
Melódia kvapiek, dynamické tempo dažďa,
okná dokorán a čochvíľa sa slnka lúč v odraze rozhostí.
Drozdy, sojky, holuby aj vrabce,
spevavci lietajúci z konára na konár,
tiež zablúdené muchy, čo sa im zachce
plniť trpezlivosti pohár.
Vyložené nohy a ďalšia kapitola.
Dopršalo. Dúha sa nezjavila.
Prechádzka volá.