Bazény sa napĺňajú. Napriek výstražným znameniam a stále zvyšujúcim sa stupňom ohrozenia vládne ignorácia. Stále v tom neviem plávať a cítim sa šťastná. Akurát príliš veľa ľudí mi ponúka permanentku. Nechcem. Starám sa o prácu ušného lekára do budúcnosti a púšťam si rôzne rozptyľovače kalnej bazénovej vody. Končím až pri Prodigy. Nepomáha. Idem sa prejsť. Vraciam sa ešte viac znechutená ako predtým. Už mi skoro namočili špičku.
Minúty idú a ja si namiesto plaviek do bazéna obliekam šaty. Farebné veselosťou. Pomyselný vietor do vlasov, úsmev v tvári. Plaváreň zatvorená. Hranice Iné svety otvorené. Krútiť nimi a neprestať.
Vnímam ruch, ľudí, ktorí chcú, tvoria. Vedia sa baviť, vedia pracovať. Záleží im. Nedajú sa rušiť hláškami tých, čo nechápu, nedávajú sa strhnúť do prúdu vedúceho do bazéna. Vnímajú krásu, hrajú sa s tým, čo dostali zhora, majú rešpekt a vedia sa zdravo báť. Ale predsa sú nádherne tvrdohlaví a hoci by im každý dookola hovoril, že to, čo robia, je šialené, budú v tom pokračovať. Práve preto. Preto, lebo sú presvedčení, že práve tak je to správne. Lebo len vtedy má život význam. Vtedy, keď zo seba niečo dajú, nenechajú si pre seba, nerátajú, dávajú a hoci si nepýtajú, dáva sa im späť. Dáva sa im plnými priehrštiami. Dáva sa im odtiaľ, odkiaľ by nečakali. Dostávajú, rastú, kvitnú. Majú chuť objať. Celý svet – Iné svety.
Volajú ich blázni. Ale tí sú zväčša šťastní. Lebo majú a rozdávajú Iné svety.
Koniec je neukončený. Rozpustené predstavenie, diváci nemajú komu tlieskať. Odchádzajú a my vieme, že to tak má byť. Vieme, že sa majú stretnúť niekde inde. Inokedy. Raz a potom viackrát. V inom časopriestore. Iné svety sú putovné. Ale nie sú štafetovým kolíkom.
Zhasli svetlá, opona sa zatiahla a v zákulisí ticha ulice čakám na taxík. Počujem meniť sa reklamy na citylightoch. Na jednom sú nohy kráčajúce dole schodmi v károvaných punčochách (čo si PIPI?) a na druhom slogan so slovami – to najlepšie z teba.
To najlepšie zo mňa, keď idem dole schodmi, kde nachádzam Iné svety.
Vonia zem. Vonia iným svetom a ja cítim, že chcem zostať lietadlom. V mlčanlivom šialenstve čakám na novú destináciu. Je dotankované.
