V parku

Otca, čo testuje rýchlosť behu snažiac sa udržať dieťa na kolobežke dole brehom. Jej koleso hýri farbami ako na kolotoči a proces sa viackrát opakuje.
Tak, ako skok pána s pivným bruchom zvýrazneným presvitajúcim mokrým bielym tričkom. Voda vypleskne na chodník, chalani si ho natáčajú na kameru a možno sa nájde na sociálnej sieti. Lepšie ako na pohotovosti so zlomenou nohou.
Po parku križujú psy. Spokojné, bez vôdzok a košíkov, no hladné po vode. Nejeden vyskočí k fontáne, no tento skočil do nej a pláva ako v bazéne. Neunikol všadeprítomným deťom a kričia, pes pláva! Privoláva pozornosť ďalších bezkošíkových, ale len sa prizerajú na to divadlo.
Dnes je opäť horúčava, že síce psy vonku púšťajú, ale behať sa mi nechce. Pár dobrodruhov premáva na kopec a z kopca, no ja si kupujem nanuk u druhého stánkara. Prvá už mala odložené v chladničke aj slnečníky. Opäť mi otvára nanuk a ja s paličkou v ruke hľadám jahodovú príchuť. Som úspešnejšia ako ten, čo ma hľadal, aby sa po tretí raz za tri týždne mohol opýtať, koľko je hodín ukázaním na zápästie. Nechladí len fontána, ale aj nedorozumenie. V horúčave mi chýba povedať po slovensky, že je horúco jak sviňa, aby mi rozumeli. No a v parku sa to nehodí. Tu je poézia, príbehy na každej lavičke. Lezú po nej mravce a vravia si, čo sa dozvedeli.
A potom sa žena postavila, nasadila si helmu na hlavu a odfrčala po klepkajúcej uvoľnenej dlažbe na kolobežke preč.