Vypiješ víno, odtlačíš na obrus červený kruh, vezmeš si korok do vrecka a odkráčaš preč.
Fľašu si prehadzujú vlny, jedna na druhú nekonečne veľakrát.
Počasie za mňa plače. Nekonečne veľakrát.
S pocitom prázdnej fľaše, vyschnutého hrdla. Správa tam nie je preto, lebo by sa rozmazala. Rozliaty atrament sa mi však páči viac ako ohraničený červený kruh. Nekonečne dokola mučiaci pocit prázdnoty.
Nie je ako spotené tričko hodené do práčky na 40 stupňov. Pri dodržaní technologického postupu sa ako výsledok ukáže voňavý kúsok šatstva. Po použití žehličky sa vyhladia všetky vrásky.
Zabalená do obliateho obrusu rolujem archív krátkych správ o našom priateľstve. Nemožno ich chytiť, iba vymazať.
Kruh sa nevypral a kole oči. Vôkol si ho prehadzujú vlny nekonečne veľakrát.
Korok je ako stratená lodička z rozprávky. Hľadá si novú fľašu.
Alebo ho vyhodíš do smetnej bedne a odtiaľ ho vytiahne nejaký zberateľ.
