že najväčšiu rolu zohráva nevedomosť a nepoznanie. Keď sa k nim pridajú predsudky, máme tu niekoľko mýtov o hlavnom meste a jeho obyvateľoch.
Žijem v Bratislave 9. rok, z toho 5 rokov tu máme s rodinou trvalý pobyt a pokúsim sa vyjadriť, ako to vidím a vnímam ja. Berte to, prosím, tak, že ide o subjektívny názor. Snažím sa nezovšeobecňovať a písať o konkrétnych prípadoch a mojich pozorovaniach.
1. mýtus: Často počujem výpovede typu: „Bratislava nemá žiadnu zeleň a je škaredá, neviem si predstaviť, že tu žijem“...
Mojím rodným regiónom je Orava, čiže dominantný zelený región, kde je naozaj veľa lesov a zelene. Áno, vždy, keď cestujeme k rodičom, kochám sa z okna auta všetkou krásou dookola a nanovo si uvedomujem, ako je na Orave krásne, všade zeleň, husté lesy, stromy.... Skrátka inak.
Napriek tomu sa mi Bratislava nikdy nezdala škaredá a ani nezelená. Žijeme na začiatku Petržalky, sú tu príjemné predzáhradky, o ktoré sa mnohí milovníci zelene ukážkovo starajú a pestujú tu všakovakú zeleň. Často obdivujem ich kreativitu, čo dokážu na malom kúsku vytvoriť. Cítiť v tom lásku a kúsok seba. Pár minút od nás je petržalský lesík, do 15 minút pešo Sad Janka Kráľa... Čiže, ja si viem predstaviť, že tu žijem a som spokojná. Bratislava určite nepatrí k slovenským mestám, ktoré majú najviac zelene, ale kto chce tráviť v Bratislave čas v prírode, ten tak môže ľahko urobiť a vyraziť na Kamzík, Železnú studienku, Sandberg, prejsť sa dá popri mŕtvom ramene Dunaja, po hrádzi....
2. mýtus: „Keď si predstavím tie Bratislavčanky s dlhými gelovými nechtami, umelými riasami a prsiami... néééé... Vadia mi.... Také auparkové pipky“...
Počas 9 intenzívne prežitých rokov v hlavnom meste by som nenarátala 9 originál Bratislavčanov, ktorých poznám. Prečo? Väčšinu ľudí tvoria „cépečkári “ alebo cezpoľní ako sme tu vtipne medzi sebou nazývaní. Pred materskou „dovolenkou “ som pracovala v 2 korporátných firmách s viac ako 2,5 tisíc zamestnancami. Čo poviete, slušná vzorka ľudí, nie? Skutočných Prešporákov - originál Bratislavčanov, ako ich zvyknem ja nazývať, je tu v porovnaní so zvyškom Bratislavy naozaj veľmi málo. Pod pojmom „originál“ Bratislavčan chápem niekoho, kto sa v Bratislave narodil, prípadne tu žije od svojho detstva alebo aspoň rannej mladosti.
Tých pár domorodcov, čo som spoznala, sú zaujímaví, otvorení, rozhľadení a príjemní ľudia. Dokonca majú aj neutrálny akcent a nehovoria to povestné: „Néééé.“ Čiže, ak nabudúce v Auparku stretnete nejakú umelú dámu, ktorá bude gestikulovať náruživo rukami a kričať: „Néééé!“, zamyslite sa, alebo sa rovno opýtajte, odkiaľ pochádza :) Možno budete prekvapení, ako sa niektoré dievčatá zo stredného alebo východného Slovenska rýchlo asimilujú a stanú sa z nich tie obávané Blaváčky.
3. mýtus: „Blaváci nevedia šoférovať, napadne trochu snehu, alebo zaprší a je vyhlásená kalamita.“
4. mýtus: „Bratislavčania jazdia agresívne, rýchlo a nebezpečne.“
Zamyslime sa, koľko ľudí, ktorí šoférujú auto s bratislavskou ŠPZ, pochádza z Bratislavy. Často ide o firemné autá, za volantom ktorých sedia ľudia z iných častí Slovenska, ktorí pracujú v hlavnom meste, prípadne jeho okolí. Minule ma zaujala informácia v TV novinách, kde sa mladík z východu vyjadroval ku incidentu, ktorý sa mu stal prvý deň, po jeho príchode do Bratislavy. Prišiel tu za prácou a v prvý deň mu niekto podpálil na parkovisku auto. Skonštatoval do kamery: „Pekné privítanie od Paštikárov. Chcel som tu pracovať, ale už tu viac nemám chuť prísť.“ Uvážte sami a vytvorte si racionálny úsudok, aká pravdepodobnosť je, že miestni obyvatelia z nenávisti ku východniarom podpaľujú ich autá?
A ešte ku štýlu, charakteru a rýchlosti jazdy v metropole. Premávka je tu hustejšia ako v menších slovenských mestách a to predpokladá plynulosť jazdy a skúsených šoférov. Povedzme si na rovinu, že na slovenských cestách nestretávame len takých.... Čiže aj toto spôsobuje kolíziu, rôzne dopravné zápchy, výsledkom ktorých sú dopravné nehody. Čím väčšie mesto, tým viac áut, menej skúsených a ohľaduplných šoférov, tým zložitejšia dopravná situácia, rôznorodejšie situácie a potreba ich rýchlo riešiť a odstraňovať prípadné nehody na cestách.... Z vlastnej skúsenosti viem, že víkendová premávka hlavného mesta je pokojná, pomalá a plynulá. Sledujem ju rada z 11. poschodia nášho bytu. Odrazu prevláda cez víkend a štátne sviatky to podozrivé ticho na cestách. Z jednoduchého dôvodu: väčšina cépečkárov je už doma na východnom a strednom Slovensku a tá zvyšná hŕstka ľudí, ktorá neodcestovalana na víkendové chalupy a pobyty, sa zriedkavo ponáhľa.
Dokonca mám aj dlhodobú pozitívnu skúsenosť, čo sa týka vodičov a ich ohľaduplnosti voči matkám s kočíkom. Na frekventovanom úseku mi na priechode pre chodcov väčšina z nich ohľaduplne zastane a dá prednosť.
Ešte príhoda pre ilustráciu na záver: Môj brat, ktorý žije už asi 20 rokov na západnom Slovensku bol pred pár rokmi firemným autom u rodičov na strednom Slovensku.... Pri výjazde z parkoviska došlo k drobnému obmedzeniu a následnému incidentu, jeho bratislavská ŠPZ tak vyprovokovala miestneho občana, že mu vynadal neprávom do „bratislavských ko....“ a potom, keď brat vyšiel z auta a lepšie sa naňho nahnevaný občan zadíval, zistil, že to je týpek, ktorý s ním chodil na tú istú základnú školu a kedysi býval o ulicu nižšie....
Takže buďme uvážliví v úsudkoch a predsudkoch. Premýšľajme, kým hodíme kameňom. Milí čitatelia! Ak sa Vám môj článok páčil, nenechávajte si to pre seba:)Zvýšením karmy, zapojením sa do diskusie pod článkom, alebo zdieľaním na sociálnych sieťach podporíte ďalšiu moju tvorbu a nakopnete motiváciu. Ďakujem.
