Častou témou medzi maminami, dokonca aj medzi niektorými oteckami je spánok detí. To,či dieťa dobre spáva, rozhoduje o spokojnosti, pohode a fungovaní celej rodiny. Poznám maminy, ktoré sa sťažujú, že sa nevyspali dlhé mesiace. Nevyspaté, unavené, vyčerpané maminy sa menia časom na pobehujúcich zombíkov, ktorým sa nedarí ovládať a zvládať svoje emócie. Takisto nevyspaté dieťa dáva poriadne zabrať nielen sebe samému ale aj okoliu. Ak tento spánkový deficit trvá dlhšie, má to výrazný dopad na kvalitu života celej rodiny. Kto to zažil, moje slová môže len potvrdiť. Naše dieťa spávalo prvé mesiace života tiež mizerne, takže to mám odskúšané na vlastnej koži, nie je to len teória z prečítanej knihy či internetu. Teraz má dcéra dva roky a z dlhodobého hľadiska sa na jej spánok naozaj nemôžem sťažovať. Spáva 11 hodín počas noci a 1 - 2 hodiny denného spánku. Má samozrejme občas výnimky, ktoré sú spôsobené drobnými zdravotnými problémami (nádchou, bolesťou hrdla), prípadne keď sme týždeň u rodičov v inom prostredí, alebo je u nás návšteva. Čiže výnimočné situácie dokážu spôsobiť, že sa v noci na chvíľu zobudí a zaplače, krátko potom zaspí.
Pokúsim sa zhrnúť pár základných tipov a pravidiel, ktoré nám pomohli docieliť stabilný dlhý a pokojný spánok nášho dieťaťa. Nemusia u každého fungovať, ale niektoré z nich môžu pomôcť. Zúfalý a nevyspatý rodič vyskúša čokolvek:
1. postieľka je výlučne na spánok, či oddych. Nikdy sme detskú postieľku nevyužívali ako detskú ohrádku, kým si mamina potrebuje niečo urobiť a ani ako hrací kútik, kde by sme dcére dávali hračky, nech sa tam hrá. Dcéru som do postieľky ukladala výlučne na spánok. Po rannom zobudení, som ju tam rovnako nenechávala hrať sa, aj keď to bola dosť lákavá a pohodlná predstava.
2. pred spánkom dodržiavame rituály, ktoré dieťa upokojujú a dodávajú mu pocit istoty, bezpečia. Deti majú radi tento stereotyp, pocit, že vedia, čo bude nasledovať. U nás to bolo vždy kúpanie, alebo sprchovanie, mliečko, cumeľ, vankúšik, uspávanka, kratučká modlitba, pohladkanie na dobrú noc.
3. dcéru sme ukladali vždy v rovnakom čase (na nočný spánok o 19:00, na obedný spánok o 12:00). Nerobila som výnimky a dcéra si na to tak zvykla, že sa sama pýta a lezie do postieľky. Viem, že niektorí rodičia sa nechcú obmedzovať najmä v lete takým skorým a pravidelným ukladaním dieťaťa na nočný spánok, ale verte mi, má to veľa výhod. Mne pravidelný spánkový režim vytvoril veľa času pre seba a manželský život, keďže sa môžem spoľahnúť na to, že dieťa zaspí bez plaču a protestov a bude spať každý deň štandardných 12 - 13 hodín! Podľa našej skúsenosti viem, že neplatí, že čím menej spí dieťa cez deň, tým lepšie a dlhšie si pospí v noci, lebo sa viac unaví. Opak je pravdou. Čím dlhší a pokojnejší je denný spánok, tým dlhší a pokojnejší je aj nočný spánok.
4. keď sa dieťa v noci zobudí, je dobré chvíľu počkať, či sa samo neupokojí. Ak sa plač zosilňuje, zareagujem. Deti majú občas nepokojný spánok, strhávajú sa zo sna alebo pre inú príčinu. Prílišná iniciatíva rodiča môže spôsobiť, že dieťa sa v konečnom dôsledku úplne preberie, rozruší a bude mu zaspávanie trvať ešte dlhšie.
5. Spánok som nikdy nevyužívala ako trest, či vyhrážku pre dieťa. Napr.:„ Ak nebudeš poslúchať, pôjdeš spať!" Snažila som sa či už slovne alebo sprevádzajúcimi rituálmi spánok prezentovať ako príjemnú činnosť, či odmenu. Dcéra sa často už hodinu pred samotným ukladaním do postieľky dožaduje mliečka, cumľa a vankúša, a ak sme náhodou vonku, pripomína mi: „Maminka, domkov, vankúšik, dudku." Vankúšik, cumeľ a mliečko vníma ako niečo upokojujúce, príjemné, čo dostane tesne pred spánkom, preto sa do postieľky prirodzene teší.
6. Niektorým deťom pomáha tzv. „kontaktná hračka", môže ňou byť plyšový medvedík, bábika, skrátka obľúbený predmet, ktorý v čase neprítomnosti rodiča môže vytvárať pociť bezpečia, istoty, určitej príjemnosti. U nás to nikdy nefungovalo. Dcére som kúpila medvedíka Mórica, ktorého takmer celé 2 roky ignorovala a on zapadal prachom v rohu detskej postieľky. Až nedávno sa s ním začala hrávať mimo postieľky.
7. Ak si neviete poradiť so spánkom stále sa budiaceho a plačúceho dieťaťa, skúste na pár nocí ostať spať vo vedľajšej izbe a možno budete prekvapení, že dieťa bude spať o veľa pokojnejšie a dlhšie, ako keď spíte s ním v jednej miestnosti. Ak sa prvé noci párkrát zobudí, určite ho choďte skontrolovať, pohladkajte ho. Prihovárajte sa a berte ho do náručia, len ak už nič nepomáha a dieťa vytrvalo plače. My sme až pri pokuse zostať spať vo vedľajšej izbe zistili, že našou prítomnosťou sme dcéru rušili pohybmi, šušťaním periny, prípadným chrápaním, keďže od malička má veľmi dobrý sluch. Nie ste zlý rodič, ak sa snažíte o pokojný spánok celej rodiny a ste preň ochotný aj zaexperimentovať. Sami uvidíte, či vám táto možnosť niečo prinesie a nebude spokojná celá rodina. Unavení vyčerpaní nervózni rodičia sú pre dieťa menej prínosní ako spokojní a odýchnutí, hoci spiaci vo vedľajšej izbe.
8. Ak staršie deti (deti po roku) vymýšľajú a plačú, lebo sa rozhodli o druhej v noci, že sa chcú s vami hrať, nepodporujte ich v tomto rozhodnutí spoločnou hrou, lebo sa to stane rýchlo pravidlom. Deti si výhody dobre pamätajú a vy sa dostanete pre jednu - dve výnimky do zložitej situácie, z ktorej sa bude hľadať ťažko cesta von.
9. Čo sa týka dojčených detí, dojčenie a s ním súvisiace nočné vstávanie je tiež v rukách rodiča. Vy ako rodič ste jediný, kto vie správne posúdiť a regulovať frekvenciu dojčenia. Samozrejme, že sa to netýka novorodencov a úplne malých detí, ktoré ešte nenadobudli spánkový režim, nerozoznávajú deň a noc, sú výlučne dojčené (teda nepríjmajú iný druh potravy ako materské mlieko). Ročné dieťa už nemusí byť v noci tak často dojčené ako dieťa v prvých mesiacoch života. Keď som sa na frekvenciu dojčenie pýtala lekára, odpovedal, že dieťa po roku nemusí byť z výživového hľadiska v noci niekoľkokrát dojčené. Staršie dieťa (nám sa to podarilo aplikovať približne po 1,5 roku) už vie pochopiť, keď mu láskavo ale dôrazne a presvedčivo v noci vysvetlíte, že mu mliečko nedáte, že je noc a všetci spia. Ak je o tom presvedčený skutočne aj rodič, dieťa to vie rýchlo vycítiť a prispôsobiť sa.
Zvyk je železná košeľa. U detí to platí rovnako. Opakovaná činnosť sa im stane tak samozrejmou, že sa jej budú samé dožadovať, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle.
Milí rodičia, prajem Vám a Vašim deťom pokojný a nerušený spánok!Milí čitatelia! Ak sa Vám môj článok páčil, nenechávajte si to pre seba:)Zvýšením karmy, zapojením sa do diskusie pod článkom, alebo zdieľaním na sociálnych sieťach podporíte ďalšiu moju tvorbu a nakopnete motiváciu. Ďakujem.
