Správa obce Sklené sa už dávno neodohráva v rovine vecných argumentov, faktov a verejnej kontroly.
Nahradila ju zmes zavádzania, emotívnych výrokov a osobných útokov – a to priamo z úst starostu Tibora Rišiaňa. Jeho video vystúpenia sú dôkazom, ako sa z vedenia obce stáva chaotický priestor, v ktorom sa zamieňajú fakty za domnienky, odborné stanoviská za dojmy a verejná služba za osobné konflikty.
Práve preto je nevyhnutné pokračovať v rozoberaní jeho tvrdení — nie kvôli osobným sporom, ale kvôli budúcnosti našej obce. Občania majú právo poznať pravdu, vidieť realitu bez skreslenia a mať istotu, že ich obec je riadená zákonne, transparentne a kompetentne.
Ak starosta prestane poskytovať fakty, musíme ich prinášať my. Ak podsúva klamstvá a polopravdy, je našou povinnosťou ich vyvrátiť.
Hodnotiaci úsudok o poslankyni Hammerovej
Starosta sa vo svojom prejave vo videu opakovane vyjadruje, že používam „hodnotiace úsudky“ – ale on sám podsúva nevyberané hodnotiace úsudky a to rovno o poslankyni Hammerovej.
Starosta sa pýta sa, či vraj tvrdím, že pani poslankyňa Hammerová „je hlúpa“.
Nie, to hovorí výhradne starosta Rišiaň. On túto vetu - a prídavné meno - priniesol do diskusie. Treba sa preto pýtať, z akého dôvodu mu práve toto slovo napadlo ako prvé, keď spomenul poslankyňu Hammerovú?Mal by sa jej za to okamžite ospravedlniť.
Čo je dôležité?
Moja otázka bola úplne jednoduchá:
Vedela pani Hammerová, o čom hlasovala? Je potrebné jej vysvetliť, aká závažná zmena jej hlasovania bola v porovnaní s minulosťou v rovnakej veci. Je to legitímna otázka, najmä ak človek sleduje jej vyjadrenia a argumentáciu na zastupiteľstvách. Nedozviete sa vôbec nič, prečo zmenila názor, keď predtým spochybňovala lavičky za 60 tisíc tým - či sú zo zlata.
Overovanie faktov a vyberaný slovník starostu
Starostovu neschopnosť sebareflexie a neschopnosť ospravedlniť sa doplním o fakty. Už druhý krát v rovnakej veci.
V minulosti totiž medializoval a očiernil aj poslankyňu Hammerovú bez toho, aby si overil fakty.
Výrok o ktorom hovoríme je z mája tohto roku, z denníka Plus jeden deň, kde Rišiaň interpretuje podľa svojho názoru bez overenia faktov to, že poslanci sa rozhodli odísť zo zastupiteľstva:
O tom, čo zmarili poslanci, som písala opakovane a preukázala.
Vôbec nič.
Tentokrát som sa zamerala na druhú časť vyjadrenia čelného predstaviteľa obce Sklené - Tibora Rišiaňa v deníku Plus jeden deň. Dala som si tú námahu, ktorú mal v prvom rade spraviť starosta. Prostredníctvom infozákona som si presne overila, koľko obcí v okrese Turčianske Teplice nahráva svoje obecné zastupiteľstvá.
Išlo o jednoduchú otázku, ktorá mohla potvrdiť, alebo vyvrátiť jeho tvrdenie, že „poslanci odišli kvôli nahrávaniu“ - v celom okrese.
Pýtam sa,, či si tieto údaje vôbec overil starosta Rišiaň – aspoň dodatočne, keď už svoj výrok poskytol denníku Plus jeden deň, a verejne na celoslovenskej úrovni obvinil a znevážil poslancov Hammerovú, Veselku a Pagáča.
Koľko obcí v našom okrese vôbec nahráva zastupiteľstvá?
V ktorých z nich niekedy odišli poslanci kvôli nahrávaniu?
Kontaktoval ministerstvo vnútra? Čo sa dozvedel?
Pýtam sa, nie už čas, aby starosta prijal zodpovednosť, priznal, že jeho tvrdenia neboli podložené faktami, a jednoducho sa ospravedlnil? Namiesto urážok a ukazovania prstom, by to zodpovedný, rozumný a poctivý starosta mal urobiť.
Fakty sem – fakty tam
Podsúvanie dojmu, že niekoho označujem za „hlúpeho“, je samo o sebe nezmysel. Dokazuje to aj fakt, že práve ja som bola jediná, ktorá sa dokázala poslankyni ospravedlniť a doplniť informáciu, ktorú som v minulosti opomenula v blogu o dome smútku a obecnom dome v Sklenom.
Čo je dôležité?
Starosta obce musí začať vysvetľovať, ako si overuje fakty, pretože keď niečo neviem, opýtam sa; ak požadujem rovnakú presnosť od ostatných, mal by ísť príkladom. Pretože sa mu môže naozaj stať, že si občan urobí názor sám. Na neho.
Klebetná baba na trhu, alebo starosta?
Je zarážajúce sledovať, ako starosta okamžite siahne po falošnom moralizovaní, keď sa „zastáva“ poslankyne Hammerovej, pričom to bol práve on, kto ju verejne očiernil na celonárodnej úrovni. A konflikty s poslancami má pravidelne, a to opakovane a verejne.
No napriek tomu sa opakovane púšťa do riešenia môjho legitímneho sporu spred troch rokov – navyše takého, na ktorý som jeho osobne, ako starostu obce upozorňovala dopredu a starosta ho vedome ignoroval.
Vo svojom videu sa Rišiaň opäť vrátil do histórie – akoby mal neustálu potrebu rozoberať poslanca Veselku a môj podnet o tom, že obec Sklené nedostatočne riadila financie v kultúre. Toto konštatovala kontrolórka obce Miroslava Škorňová - obec Sklené nedostatočne finančne riadila kultúru.
A napriek tomu sa z toho dodnes starosta nevie spamätať, akoby to bola rana na jeho osobnú povesť. Obec Sklené je totiž on sám – starosta - štatutár obce. Nie jeden poslanec.
Neexistencia kultúry
Keď sa spätne pozrieme na tie pochybenia, ktoré kontrolórka čítala v lete 2024 ohľadom kultúry – úprimne, dnes pôsobia ako úplné drobnosti v porovnaní s tým, čo tu starosta stihol narobiť odvtedy: nezmysly, konflikty, absurdity a naplnené vedrá špiny a sporov, ktoré rozdelili dedinu.
Určite dnes všetci nostalgicky pozeráme na tie časy, aké sme mali problémy pred troma rokmi. Ten najväčší problém v Sklenom boli bohorovnosť poslanca Veselku bez sebareflexie, a to, že je potrebné vybrať peniaze zo vstupného zvlášť, dať ich do obecnej kasy a zvlášť potom nakúpiť alkohol a ostatné veci potrebné do bufetu, kde musí byť zodpovedná osoba. Dnes si úprimne želám mať tieto problémy.
Ani jeden z týchto problémov už neexistuje. Starosta si to však nostalgicky pestuje na hrudi a rozmazáva, aby sme nevideli jeho vlastné prešľapy a diletantizmus.
Čo je dôležité?
To, či sa ja ako občan s niekým rozprávam alebo nie, či je to poslanec Veselka alebo ktokoľvek iný, komentuje starosta opakovane – akoby to bol hlavný obecný problém. Hlavný predstaviteľ obce sa správa ako klebetná baba na trhu a ešte to prezentuje ako závažnú informáciu. To o čom by informovať mal, to vynecháva.
Celé jeho vyjadrovanie na túto konkrétnu tému pôsobí ako lacná reality show – opisuje, kto sa s kým bavil, nebavil, bude baviť, alebo nebude. A to všetko počas pracovného času, za plat starostu.
Áno, je to môj hodnotiaci úsudok, založený na realite, ktorú tu v Sklenom žijeme. A realita je taká, že túto dedinu rozvadil starosta do rozmerov, aké si tu nikto nepamätá.
A namiesto tvrdej kompetentnej práce rieši kamarátstva a nostalgiu smiešnych problémov z pred troch rokov, ktoré priviedol do bodu, že kultúra je v takom stave, ako budova nášho obecného domu.
Namiesto kultúry a spájania občanov na akciách - si ich robia rozdelené skupiny sami pre seba a tvárime sa tu, ako sú úspešné. Pravdou je, že sa nikdy účasť na akciách, ktoré robí Rišiaň nepriblížila akciám spred dvoch rokov keď ich organizovala komisia kultúry a športu prípadne niekedy so stavebnou komisiou.
Pýtam sa, či kultúra ako taká v Sklenom ešte vôbec existuje? Vystúpenia detí zo školy a škôlky sú naozaj pekné, avšak sú akousi povinnou jazdou pre potešenie rodičov a starých rodičov - každých pár mesiacov, a sú prakticky bežné v každej dedine.
Pokus o upozorňovanie – blogovanie
Starosta Rišiaň sa čuduje, akoby moje blogy prišli z ničoho nič. Podsúva dojem, že aktivizmus je niečo konfrontačné a že som išla proti kultúre či obecným aktivitám, alebo osobne sa mi niekto nepáči.
Pravda je presne opačná. Ešte predtým, než vznikol čo i len jeden môj blog, sedela som so starostom na dvoch dvojhodinových stretnutiach a skutočne som verila, že počúva. Bol to jeden prístupný človek, a zdalo sa, že ho zaujíma môj názor.
Bez povyšovania sa, zosmiešňovania, prístupný dialógu a takmer so všetkými postrehmi, ktoré som prezentovala súhlasil.
Upozorňovala som na chyby, nezrovnalosti aj neschopnosť úradu reagovať na základné pochybenia, ktoré sa mohli jednoducho vyriešiť.
Nič sa však nedialo. Nič.
Starosta nekonal. Podporoval poslanca Veselku pri všetkých aktivitách, akoby sme spolu nikdy nehovorili.
Dnes to hodnotím ako mapovanie a sledovanie toho, kam siaha potenciál kortešačiek, aby to sám celé prebral a postupne robil sám robil zábavy s poslušnými, teda so svojou skupinkou. Nech je už osadenstvo akékoľvek.
Postupom času poslanca Veselku vymazal z kultúry. To ako sa to dialo, starostovi pripomenie sama poslankyňa Hammerová vo videu. Tá, ktorú predtým hanil, mal s ňou konflikt takého rázu, že ju medializoval a teraz ju dáva na piedestál. A paradoxne mne vyčíta Rišiaň, že sme mali konflikt s poslancom Veselkom.
Čo je dôležité? Raz a navždy.
Starostove konfabulácie vôbec nie sú o osobných sporoch, navyše, keď sú dávno vyriešené. Je to o tom, že starosta opakovane vytvára konflikty z pozície moci. Je to o tom, že Rišiaň využíva úprimnú snahu ľudí o zlepšenie a samotnú kritiku opäť len vezme a použije na svoj osobný prospech na vytváranie ďalších a ďalších konfliktov medzi ľuďmi na zakrytie vlastnej neschopnosti riadiť obec.
Podstata, na ktorú neodpovedá, je jednoduchá:
Kedy začal starosta konať vo veciach kultúry?
V momente, keď sa starostove volebné obdobie prehuplo do polovice a politika s kortešačkami začali byť dôležitejšie než občania. A keď chcel kultúru robiť on sám a stáť na pódiu.
Starosta využil moju kritiku hospodárenia ako zámienku na odstránenie predsedu kultúrnej komisie poslanca Veselku. Nie preto, že by komisia nefungovala – fungovala. Podujatia predsa prebiehali podľa pravidiel, pod dozorom zodpovednej osoby, a to aj po správe kontrolórky v júni 2024.
Starostove intrigy
Poslanec Veselka čelil rovnakým manipuláciám, intrigám a toxickej atmosfére, akú som zažila aj ja. Jedno vám starosta povie, druhé urobí a tretie si myslí.
Dnes sme v rovnakej pozícii s poslancom Veselkom. Nie preto, že by sme mali čas ísť na pivo, ale preto, že realita nás spojila a ukázala, kto v skutočnosti spôsobuje konflikty. Ukázala aj to, že s odstupom času vieme prekonať rozdiely. My sami medzi sebou.
Je však veľké memento a tragédia, ako veľmi prekáža hlavnému predstaviteľovi obce, že sa dvaja ľudia nehádajú.
Čo je dôležité?
Dobre vieme, že kortešačky sú tu a aj boli najmenší problém v porovnaní so všetkými oblasťami v obci v stave akom sú. Je viac ako jasné, že tancovačky nikomu zvolenie nezaručia, obci chodníky nepostavia, budovy neopravia, administratívu nenapravia, trávniky nepokosia...
A ani lásku a porozumenie medzi nás nevrátia.
Protest prokurátora
Starosta Rišiaň vo svojom videu tvrdí, že pri proteste prokurátora obec neurobila nič nezákonné. Problém?
Nepredkladá jediný fakt.
Jediné, čo existuje, je samotný protest prokurátora, ktorý obec Sklené dostala a prijala hlasovaním poslancov.
Starosta Rišiaň sa odvoláva na prípad z Mošoviec, kde obec protest údajne neprijala a spor vyhrala.
To isté opakuje aj bývalá starostka Lahutová, na zastupiteľstve 7.11. S obľubou používa výraz “precedens” a podsúva emotívne svoje dohady, že situácia z Mošoviec by mohla platiť aj pre Sklené.
Čo je dôležité?
Máme tu zásadný problém nepochopenia základných faktov a vnímanie práva ako takého zo strany Rišiaňa a Lahutovej:
Slovenský právny systém nepozná precedensy. To, že bývalá starostka Lahutová používa slovo “precedens”, znie presvedčivo, ale je to zavádzanie. Slovenské právo nefunguje ako právo v USA či vo Veľkej Británii. U nás nerozhoduje, čo sa stalo v inej obci. U nás rozhoduje zákon. Takže tvrdiť, že Mošovce vyhrali, tak aj Sklené mohlo, je právne úplný nezmysel.
Navyše, poslanci v Sklenom protest prokurátora prijali — takže porovnávanie s Mošovcami už ani nedáva zmysel.
Prečo je protest prokurátora vážna vec
Pri množstve chýb v predajoch, opakovaných protestoch, chýbajúcich uzneseniach a nezrovnalostiach tvrdiť, že protest prokurátora je len detail? Navyše, aj na poslednom novembrovom zastupiteľstve prišiel ďalší protest prokurátora ohľadom predaja pozemku. takže chýb a omylov nám tu pribúda.
Protest prokurátora nie je názor ani pocit.
Je to odborný právny nástroj, ktorým štát upozorňuje obec, že porušila zákon.
Ignorovať protest a ísť do súdov znamená míňať peniaze občanov na obhajobu krokov, ktoré už právnik štátu označil za nezákonné.
A áno — niekedy môže byť lepšie súdny spor risknúť, ale len vtedy, keď obec vie, čo robí.
Pýtam sa, ako občan vníma spravodlivosť, či právnu istotu v obci? Ako buduje dôveru starosta Rišiaň a obecný úrad v to, aké procesy nastavujú a ako ich dodržiavajú? Ako kvalitné služby poskytujú občanovi?
Keď starosta aj bývalá starostka argumentujú štýlom „keby bolo keby“, nerobia odbornú diskusiu, ale rozmazávajú fakty. Takýto štýl komunikácie nie je hodný ľudí, ktorí majú viesť obec — zvlášť, keď ich kroky priamo zasahujú do zákonnosti a verejných financií.
Čo je dôležité?
Kľúčová otázka, ktorej sa Rišiaň aj Lahutová vyhýbajú a argumentujú súdnym sporom v inej obci, mali by odpovedať na jednoduchú vec:
Koľko protestov prokurátora za posledné 4 roky obec Sklené dostala?
Koľko z nich odmietla?
Koľko sporov po odmietnutí skutočne vyhrala?
Video zo zastupiteľstva z 7. 11. 2025, kde bývalá starostka sebavedome odkazuje na prípad Mošoviec, je ukážkou toho, ako sa nahrádzajú fakty dojmami s agresivitou v hlase.
Pýtam sa, má bývalá starostka rozsudok, ktorý dokazuje, že prípad z Mošoviec automaticky platí aj pre Sklené?
Nie. Nemá.
V Sklenom čoraz častejšie platí pravidlo: kto kričí najhlasnejšie a najčastejšie, ten sa tvári, že má pravdu. Hlasitosť sa tu zamieňa za argument a emócia za fakt.
Starostov monopol na pravdu - Facebook
Celý problém Skleného nie je o jednom videu, starostových statusoch, jednom výroku ani o jednom konflikte.
Je o dlhodobej neschopnosti vedenia obce pracovať s faktami, niesť zodpovednosť a komunikovať pravdivo.
Ak starosta odmieta opraviť chybu, priznať omyl alebo preukázať, že koná zákonne, nerobí tým zle mne – ale obci. A každému jednému občanovi, ktorý má právo na transparentné a odborné riadenie.
Problém, ktorý dnes vidíme, nie je osobný. Je systémový.
A ak chceme, aby sa Sklené pohlo dopredu, musíme prestať tolerovať neporiadok a začať presadzovať normy, ktoré sú v iných obciach prirodzené: zákonnosť, transparentnosť, odbornosť a úcta k faktom.
To je minimum, ktoré by mala táto obec dostať.
Právo na odpoveď k blogu Kataríny Strakovej: „Samospráva v plnej kráse – 2. časť“
Ako osoba, ktorá je v blogu opakovane menovaná, uvádzam nasledovné presné a overiteľné informácie k tvrdeniam týkajúcim sa mojej osoby starostu obce a činnosti obce Sklené:
1. Zavádzanie, emotívne výroky a osobné útoky z mojich úst:
Opakovane som žiadal, aby pani Straková jasne ukázala, kde som osobne útočil.
Dodnes som nedostal odpoveď. Naopak, niekoľkokrát na moju osobu najmä na sociálnych sieťach útočila nevyberane a dosť detinsky, pričom tieto útoky sa opakovali a nezakladali sa na faktoch. Samozrejme mám o tom aj dôkazy.
Namiesto konkrétnych príkladov prichádzajú z jej strany len ďalšie otázky, dojmy a obvinenia. Pre mňa osobne nič nového
Takto vyzerá obviňovanie bez faktov a niekedy aj v slušnej dávke dramatizácie.
2. Hodnotiaci úsudok o poslankyni Hammerovej:
V prípade poslankyne Hammerovej bolo v mojom videu citované presne to, čo napísala pani Blogerka vo svojom blogu. Autorka si to však následne upravila do vlastného príbehu.
Keď sa pýta ona, je to “verejný záujem”. Keď sa pýtam ja, automaticky to označí za “podsúvanie”.
Dvojitý meter v priamom prenose, trošku elegantnejšie zabalený do blogového štýlu.
3. Ohľadom hlasovania a zmeny názoru poslankyne:
K hlasovaniu som sa jasne vyjadril a aj zverejnil informácie. Ak pani blogerku zaujímal názor poslankyne, mohla sa jej opýtať sama.
Namiesto toho vytvára konšpiráciu a potom sa tvári, že jej niekto niečo tají.
Ja sa spýtam priamo a všetko je jasné. Trochu praktickejší prístup než dramatické otázky bez odpovede.
4. Ohľadom odchodu poslancov:
Odchod poslancov a zmarené rokovanie som vysvetlil niekoľkokrát.
Kto chce pravdu, ten rozumie. Kto nechce, môže si stále robiť vlastné teórie.
Na to sa nedá reagovať donekonečna, nonšalantne povedané, niekedy je lepšie pozrieť si fakty a pohnúť sa ďalej.
5. O predčasnom odchode poslancov zo zastupiteľstva
Poslanci odišli predčasne , svojvoľne a na vlastné rozhodnutie. Dôvod povedali na zastupiteľstve jasne. To, že sa z toho niekto snaží urobiť senzáciu, je len pokus prekryť nedostatok faktov ďalšími otázkami.
6. (NE)ospravedlnenie
Ospravedlnil som sa poslankyni priamo a verejne na zastupiteľstve. Je to na zázname.
Ak to pani Straková ignoruje, je to jej voľba, moje fakty sú jasné.
7. O osobných vzťahoch a mojej „potrebe rozoberať poslanca“
O osobné vzťahy sa nezaujímam. Keď ale majú dopad na obec, musím ich pomenovať. To nie sú domnienky, ale fakty, ktoré mali konkrétny dôsledok na fungovanie samosprávy.
8. Neexistencia kultúry:
Raz píše v predchádzajúcich blogoch o „chýbajúcich 6 000 eur” za akcie, inokedy tvrdí, že to bola len maličkosť.
Tak ako to je? Buď bol problém zásadný, alebo nie. Tieto protichodné tvrdenia ukazujú, že cieľom nie je hľadať pravdu, ale podporiť vlastný príbeh podľa potreby.
Trošku absurdné, ale blog je blog.
9. Kultúra a spájanie občanov na akciách:
Kultúrne akcie neorganizuje iba starosta alebo obec, ale hlavne nadšení dobrovoľníci a obecné organizácie ako sú napríklad hasiči. Kto chce dokazovať, ako to má “správne vyzerať”, môže si zorganizovať vlastnú akciu a na vlastnú zodpovednosť. Kritizovať ľudí, ktorí robia veci pre obec, je najľahšie.
10. Stretnutia so starostom:
S pani Strakovou som v minulosti diskutoval viackrát. Niektoré jej názory boli a aj sú rozumné. To, čo dnes publikuje, je však zmes dojmov, domnienok a vlastných interpretácií.
S faktami to má spoločné len to, čo si vyberie a tak sa tvorí blogový príbeh na počkanie.
11. Vymazal som poslanca z kultúry? :
Poslanec Veselka neodišiel preto, že by som ho „odstránil“. Odišiel preto, že som neodkýval všetko, čo požadoval. Je to aj preukázateľne na zázname a navyše sám podal oznámenie o vzdaní sa funkcie. To je fakt, nie dramatická verzia v blogu.
12. K téme manipulácie:
Kto druhých bez dôkazov obviňuje z manipulácie, zvyčajne tým zakrýva tú vlastnú.
Ich osobný život ma nezaujíma no dopady na obec áno
13. Protest prokurátora:
Protest prokurátora nie je rozsudok, je to upozornenie. O porušení zákona rozhoduje súd.
Ak niekto prezentuje protest ako dôkaz viny, tak jednoducho zavádza.
14. Porovnávanie s Mošovcami už nedáva ani zmysel
Prípad Mošoviec bol práve jedným z kardinálnych dôvodov, prečo sa začalo preverovanie aj u nás.
To nie je senzácia, ani „výnimočná vec“, len fakt.
15. Precedens:
Na Slovensku nemáme precedens ale judikáty. Judikáty hovoria jasne: ak je situácia podobná, aj výsledok býva podobný. To nie je dojem, ale zaužívaná právna prax.
16. Starostov monopol na pravdu:
Výrok o “monopole na pravdu” je nepravdivý a zavádzajúci a nikdy som sa tak ani neprezentoval. Okrem toho na mojich sociálnych sieťach môže diskutovať každý a pani autorka je rovnako aktívnym komentujúcim mojich príspevkov.
Ak niekto zamieňa moje názory za monopol, znamená to, že sa nevie zmieriť s iným pohľadom.
Každý si môže preveriť fakty sám. Poviem to úplne jasne:
Je rozdiel medzi otázkou a obvinením.
A pani Straková už dlhodobo neprináša odpovede, iba obviňuje. Je to jej štýl komunikácie na ktorý má plné právo a občania si môžu názor spraviť sami na to, či je to prospešné pre obec alebo nie.
