1 krok - začiatok cesty alebo, ako sme sa zoznámili

Písmo: A- | A+

Treba vyskúšať všetky možnosti. Pracovať na sebe. Rozšíriť zorné pole svojo života. Iba tak uvidíte veci, ktoré, keď vyskúšate, zistíte či sú tie pravé pre vás.

 Presne tak, ako som ja vyskúšala koučing a zistila, že to je tá pravá cesta a je super, že nekráčam po nej sama.

Veľmi som chcela zmeniť svoj život. Nič sa však nedialo až do chvíle, kým som si neuvedomila, že musím zmeniť seba.

Všetko to začalo minuli rok. Presne si pamätám, že to bol posledný marcový deň. Sedela som na gauči a rozmýšľala, čo so sebou. Vedela som, čo nechcem a nevedela som, čo chcem. Zamotávala som sa do vlastných myšlienok, a tak som to premýšľanie radšej nechala tak a vzala do ruky mobil. Začala som pozerať, čo je na Facebooku nové, za tých päť minút, čo som na ňom nebola Ako tak pozerám a skrolujem, naraz na mňa vybehlo video, ktoré ma zaujalo. Tak som si ho, teda pozrela. Bolo o jednej stránke, kde mohli ľudia nájsť pomoc odborníkov a koučov. Zo zvedavosti som sa rozhodla, že sa na danú stránku pozriem.

No a tu začína ta vtipnejšia stránka môjho príbehu a toho, ako som sa zoznámila s Katkou. Áno, Katka je moja koučka, ale pekne postupne, aby som nič nevynechala.

Klikla som na link, ktorý bol pri videu a dostala som sa na spomínanú stránku. Začala som si pozerať, čo za ľudí sa tam nachádza. Ako si tak skrolujem stránku a pozerám tých veľa rôznych ľudí zrazu som nejakým nešikovným spôsobom rozklikla jeden profil (áno, bol to Katkin profil). Hovorím si, že, keď som ho už rozklikla tak si ho pozriem. Po preskúmaní fotky a preštudovaní profilu som našla dole na profile termíny a z nejakého neznámeho dôvodu som si bookla termín hneď na druhý deň.

Samozrejme, že po zvyšok večera a ešte aj na druhý deň som svoj rázny krok veľmi ľutovala a rozmýšľala som, čo bude. Čím viac sa blížila hodina pravdy, tým viac som bola nervóznejšia a viac a viac presvedčená, že na to kašlem a hovor budem jednoducho ignorovať, a preto som počítač ani nezapla. Keď tu zrazu mi zvoní mobil, na displeji neznáme číslo a ja vydesená k smrti, čo idem robiť. Jednoducho som nezdvihla, s tým, že snáď to dotyčná osoba pochopí a nechá to tak. No, nepochopila. Mobil zvonil druhý krát. Tak som hovor nakoniec zdvihla a začala som sa vyhovárať, že prvý krát som mobil nepočula zvoniť a, že sa už na pc pripájam len mi to ide pomaly. No v skutočnosti som len pc zapínala. V hlave mi behala len jediná myšlienka, a to, že, aby som vydržala, že je to len jeden hovor a končím, že to nechám tak a nebudem pokračovať. Verte tomu nenechala som to tak.

Hovor trval hodinu. Od začiatku som mala pocit, že sa rozprávam s niekým koho už dávno poznám a vôbec som ju nevnímala ako cudziu osobu, ktorú vidím prvý krát. Hneď na začiatku ma niečím zaujala. Ja som vôbec nevedela čím to bolo, ale vedela som, že ju musím ešte vidieť. Bola som rozhodnutá pokračovať.

No a už sa takto spolu rozprávame rok. Ako prebiehal koučing a, čo som sa naučila, tak o tom zase nabudúce.

Zatiaľ vám však dám jednu otázku:

Čo je motivujúcejšie?

Urobil si to alebo neexistuje, že to urobíš...

Skúste si na to odpovedať, no odpoveď, ale hľadajte v sebe. A prečo v sebe, lebo každý ma odpoveď ukrytú vo svojom vnútri.

Skryť Zatvoriť reklamu