Hromnice (luxemburské tradície)

Ako prezrádza poluxemburčený nazov nemeckého "Lichtmesstag" ide o slávnosť svetla. Deti si tu deň predtým vyrábajú rôzne lampióny. Mnohé si takéto pekne vyzdobené lampáše prinesú už zo školy alebo škôlky. "Tento deň musíš zo školy vyzdvihnúť viac detí," dozvedám sa od mamy rodiny, kde pracujem. A tak som sa vybrala domov s hlúčikom detí, ktoré bolo naozaj ťažké udržať polhodinku vnútri. Nemohli sa už totiž dočkať chvíle, keď sa im do vrecúšok budú sypať sladkosti.
Konečne prišla domov mama. A deti, nesúc rozsvietené lampáše, sa aj spolu s ďalšími rodičmi vydali na cestu. Staršie deti chodievajú sami, no na tie menšie samozrejme treba dávať pozor. Na kúsok som pridala i ja. Zazvonili na dvere prvého domu a po príchode domácich začali spievať tradičnú luxemburskú pesničku, ktorá je spojená s týmto zvykom. Existuje asi päť rôznych piesní, ktoré sa pri tejto príležitosti spievajú, no ja som počula len jednu. Deti v nej prosia o sladkosti. V iných verziách aj o slaninu a ovocie, čo ich možno potešilo v minulosti, alebo ľuďom prajú zdravie do ďalšieho roka. Potom dostanú vytúžené sladkosti a ponáhľajú sa k ďalším dverám. Čítala som, že deti dostávajú i peniaze, no v tejto štvrti som sa s tým nestretla, i keď je jedna z tých bohatších. Asi po hodine a pol sa vyzimení vracajú domov. Najtaršia dcéra až po dva a pol hodine. Počítajú a ochutnávajú výslužku.
Na prvý pohľad táto tradícia pripomína Helloween. No deti nie sú prezlečené za strašidlá. A má to aj iný význam. Symbolicky prinášajú do domov svetlo po dlhej tmavej zime. Ja som si vyskúšala aj pozíciu "doma sediacej čakateľky" na príchod detí. Tie rýchlo niečo zaspievali a hneď čakali odmenu. Myslím, že je to celkom milá tradícia. No čosi mi tam chýbalo. Možno práve ten kostým...