Poľské, české, maďarské, slovenské i rumunské filmy sa tento rok premietali nielen v hlavnom meste, Luxemburgu, ale aj v ďalších dvoch mestách. Preto ho organizátori nazývajú národným podujatím (treba prihliadať na naozaj malú rozlohu). Filmy spadali do dvoch tematických okruhov- Hranica a Hľadanie slobody. Viacero filmov sa týkalo obdobia komunizmu alebo židovskej otázky počas druhej svetovej vojny. Nietorí režiséri priniesli i nové, menej preskúmané témy. K lepšej zrozumiteľnosti pomáhali anglické tituky, v zopár prípadoch francúzske. Stačilo kúpiť lístok za 5 Eur a mohli ste vidieť toľko filmov, koľko ste chceli. Slovak moviesSlovensko reprezentovali dokumentárne filmy Hranica a Osadné. A do tretice ešte jeden dokument- Mesiac v nás . Toto podrobné skúmanie a rozoberanie dôležitej súčasti života žien, menštruácie, priviedlo k zamysleniu mnohé ženy, ale i mužov. Film publikum oslovil. Dôkazom bolo, že na nasledujúcej diskusii zostalo napriek pokročilému času mnoho divákov. Diskutovali so sympatickou režisérkou Dianou Fábiovou, ktorá v dokumente i naživo otvorene rozpráva o svojich skúsenostiach s menštruáciou a o tom, ako prebiehalo nakrúcanie filmu. No a hrané filmy zastupovali- Nedodržaný sľub, Ružové sny a Báthoryčka. Ak si niekto túžil pripomenúť rozprávky zo svojho detstva, z tých československých v prvú sobotu doobeda natrafil na Krtka, A je to!. Ale určite poznáte aj poľského Boleka a Loleka.
Bonusy Okrem spomínanej Diany Fábiovej mali diváci možnosť diskutovať i z ďalšími režisérmi- s Wojciechom Smarzowskim, ktorý je jedným z najtalentovanejších režisérov v Poľsku. Rovnako pozvanie prijali Anca Puiu- rumunská producentka, Ferenc Török- popredný predstaviteľ maďarskej kinematografie. A záverečný nedeľný večer patril režisérovi Jerzymu Skolimowskimu. Boli prezentované jeho dva filmy a počas prestávky režisér diskutoval o svojej tvorbe.Organizátori pripravili aj sobotné osvieženie v podobe živého koncertu poľskej rokovej skupiny T.Love . Za tým nasledovala DJ párty. Okrem toho festival sprevádzala ušľachtilá myšlienka. Diváci mali možnosť prispieť do "prasiatkovskej" pokladničky, a tak podporiť charitatívny projekt- opravu strechy na škôlke v Ukrajine. 10 rokov, 10mesiacov, 10 týždov, 10 dní . To je názov výstavy, ktorá bola tiež súčasťou festivalu. Symbolicky zobrazovala padnutie komunistického režimu v strednej a východnej Európe. A nezabudlo sa ani na jedlo, hneď v druhý deň festivalu, v utorok, mali návštevníci možnosť ochutnať špeciality z krajín spomínaného regiónu.
Nie je dôležité vyhrať, ale... ...ale poteší to. Na tohtoročnom treťom ročníku sa po prvýkrát udeľovala cena Grand Prix. Z každej krajiny bol nominovaný jeden film. Za Slovensko súťažil Nedodržaný sľub. No nevyhrali sme. Cenu získala rumunská dráma Morgen. Prvý celovečerný film režiséra Mariana Crisana je príbehom muža, ktorý žije v rumunskom meste Salonta, rodisku samotného režiséra, blízko maďarských hraníc. Práve na tomto mieste mnohí skúšajú ilegálne prekročiť hranicu, dostať sa do Maďarska a odtiaľ do západnej Európy. Podľa slov režiséra, príbeh rozpráva aj o priateľstve a pomoci tomu, kto ju potrebuje. Tak sme my, cudzinci z východnej Európy, dostali možnosť, pozrieť si to, čo sme možno nestihli doma. Alebo si ten domov trošku pripomenúť. Všade navôkol bolo počuť naše rodné jazyky. Sem-tam na našu kultúru prišli nakuknúť i domáci, či iné komunity žijúce v Luxembursku.
