Už ako malá som toto mesto často navštevovala. A aj dnes, keď som študentkou jedného nitrianskeho gymnázia, je mojou súčasťou. Za tie dva roky, čo som tu, som stihla Nitru viac spoznať. Ale nie natoľko, aby som vám vedela povedať všetky zaujímavosti tohto mesta.
Horúčava a nuda je pre študenta tá najhoršia kombinácia. A tak som sa rozhodla znova zavítať do moje milej Nitry a trochu vám ju viac priblížiť. Študentským a prázdninovým spôsobom.Kedže sa v posledných dňoch toho veľa navraví v duchu slovanstva rozhodli sme sa ísť (ja a moji priatelia) na Nitriansky hrad.
Na začiatku Samovej ulice nás privítal kostol sv. Petra a Pavla inak nazývaný Františkánsky. Už som tu bola veľa ráz, ale zvláštne je, že až teraz som si všimla reliéf, na ktorom je zobrazený Anton Paduánsky. Počas obsadenia Nitry tureckými vojskami bol poškodený a použitý ako schod pod vežou. Potom ho zreštaurovali a vsadili do steny veže.
Keď si človek pomyslí, koľko krásnych a vzácnych pamiatok sa v minulosti zničilo. Smutné je, že ani prítomnosť nie je toho výnimkou.
Cesta nás zaviedla miernym svahom až ku soche Pribinu, ktorá stojí na rovnomennom námestí. Z tohto miesta môže návštevník zbadať naozaj veľa. Či už typickú sochu Corgoňa, ktorý podopiera múry Kluchovho paláca, alebo morový stĺp- sochu Immaculaty.
Pri vstupe do areálu hradu sme dostali pokyny a vybrali sa najprv pozrieť Nitru z takej trochu väčšej perspektívy. Výhľad bol nádherný a tak sme plní entuziazmu navštívili diecézne múzeum. To je rozdelené na dve časti: prvá dlhodobá expozícia múzea je zameraná na počiatky kresťanstva na našom území (nájdete tu rôzne listiny,..), druhá expozícia- novšia je klenotnica, kde sa nachádzajú skvosty katedrály sv. Emeráma (kalichy, monštrancie,...). Po celý čas nás sprevádzal staroslovanský spev, ktorý pani pri pokladni pustila, hneď ako sme vošli dovnútra.
Na konci sme ešte navštívili katedrálu svätého Emeráma, ktorá nás ohromila svojou veľkosťou a bohatou výzdobou. Posledným objavom v katedrále je aj gotická freska, ktorá zobrazuje smrť Panny Márie a jej korunováciu.
Ale aj tak nám nešlo do hlavy, čo sú to tie Kazematy, ktoré nám spomínala na začiatku pani pri vstupe do hradu. Žeby vyhliadkové veže mali skrytý názov Kazematy? Nakoniec sme sa spýtali a zistili sme, že skryté Kazematy sme naozaj nenavštívili. Pre tých, ktorí by sa dopustili rovnakej chyby ako my, vysvetlím. Kazematy sa nachádzajú v múre opevnenia. Ide o dlhú chodbu a menšiu miestnosť, kde možno vidieť štruktúru opevnenia, ktoré sa postupom času menilo a vyvíjalo.
A tak na záver, keď sme sa dozvedeli aj, čo sú to tie, nám neznáme Kazematy, odchádzame spokojní a šťastní, že práve naši predkovia boli Slovania. My, slovenský národ, by sme mali byť na toto hrdí.
P.S. V týchto dňoch sa tu koná akcia s názvom Milá Nitra. Súčasťou toho sú aj tradičné Pribinove a Cyrilo- metodské slávnosti. Pre návštevníkov je tu pripravený bohatý program (známe kapely, otvorené múzeá, vernisáže,...), takže sa máte rozhodne načo tešiť. V nedeľu sa uskutoční Cyrilo- metodská národná púť, ktorá priláka vždy veľa ľudí.






