V skratke: Činohra Madame Bovary (Gustav Flaubert) je na divadelných doskách SND od roku 2013. Hviezdne obsadenie na čele s Táňou Pauhofovou (Emma Bovary), Ľubošom Kostelným (Charles Bovary), Tomášom Maštalírom (Rodolphe Boulanger), Alexandrom Bártom (Leon Dupuis), Richardom Stankem (Homais), Robertom Rothom (Lheureux), Janou Oľhovou (Lefrancoisová), Ivanom Vojtekom (Binet),...
Začnem tým, že jedno dievča sa vybralo za potvorsky sychravého počasia von. Jeho cieľom bolo vyššie spomínané divadelné predstavenie Madame Bovary. Ale to viete, cesta za kultúrou nebýva ružami ustlaná. Najprv teda vybehlo von do toho otrasného počasia. Vetrisko fučalo, dážď sa lial a tak si milé dievča zavolalo taxík. Ináč to bolo po prvý raz, čo si ho zavolalo a čo malo v ňom cestovať samo. Nuž a kým čakalo na ružový taxík (navzdor tomu, že nevedelo akej farby je), dážď zosilnel. Medzitým dievča skoro odfúklo a zalialo litrami studenej vody.
(Pozn. blog.: Ak niekomu z vás ešte nedošlo, to dievča som ja. Ale keďže sa mi rozprávanie v tretej osobe (to dievča) zapáčilo, budem pokračovať takýmto spôsobom naďalej. )
Taxík je presný ako hodinky. Pani za volantom s hlavou plnou roboty (alebo rukami ?), nadáva na počasie a na množstvo ľudí túžiacich po ich taxi službe. A uzimené dievča sa len von oknom díva i pýta si študentskú zľavu! Nahmatáva pocit slobody, zodpovednosti či samostatnosti. Taxík zastane. Dievča má ešte ďalekú cestu, no neozve sa, netuší, ako to tu chodí. Nepozná pravidlo: náš zákazník, náš pán?! Radšej sa prejde, kvapky (prívaly vody) ho snáď nezničia! No kým sa dotrepe na miesto ďalšieho konania tohto príbehu (tzv. druhé dejstvo, prvý výstup), je dievča celé premočené, cícerkom z neho kvapká dažďová voda. Zastane na autobusovej zastávke a pokochá sa odrazom svojej tváre na bilborde. No čo, odmalička je taký malý narcis! Keď konečne všetci ľudia z „čakačky na autobus“ odídu, sadne si na už beztak premočenú lavičku. Nezaveľa príde na zastávku tetuška s farebným dáždnikom. Ten jej neustále padá a naše dievča ho zase stále dvíha. Potom sa však aj roztržitá tetuľa s pestrofarebným dáždnikom vyparí preč.
A dievča len čaká a čaká. Začíta sa do knižky Strach z výšok od Pavela Šestakova. No ono strach nemá, veď autobus príde! Skôr dievčaťu trpezlivosti dochádza, zima je veľká. Až keď je zmrznuté do špiku kostí, konečne zbadá vytúžený dopravný prostriedok. Nasadne naň a už len vychutnáva teplo sálajúce z kúrenia. Či klimatizácie?
Nechám dievča nachvíľu vydýchnuť a načas sa rozprávania uchopím ja:
Ako som konečne nasadla do autobusu, vážne mi „odpadol z duše veľký šuter starostí“. Vonku bolo neskutočne nechutné počasie a mňa už aj čítanie knižky na zastávke prestalo baviť. Moja spolu sediaca (som s ňou v rodinnom vzťahu, vraj sa podobáme a apropo je to moja drahá mama) mi podáva svoje rukavice a ja sa pomaly zaklimatizujem na teplotu, ktorá okolo mňa panuje. Pizza, ktorú pre mňa mamka, táto obetavá žienka upiekla, príde vážne vhod. Zošrotovala som ju, len taký lupot.
„Dobrodošli!“. Bratislava hlavné mesto s počtom obyvateľov cca 419 678. Ktovie koľko z nich sa ide tento večer spolu s nami kultúrne vyžiť. Vychádzame von a nachvíľu vojdeme (na 2 hodiny) do známeho obchodného centra. Obchody nás nebavia, predsa len 2 hodiny nakupovať nie je žiadna slasť. A tak s prázdnymi rukami (bez obchodných igelitiek a tovarom v nich) skončíme v milučkej kaviarni na horúcej horkej čokoláde. Pre mňa tzv. zločin voči prísnej diéte. Nebudem vysvetľovať.
Konečne sme sa ocitli v mliečnobielych priestoroch SND. Čakáme na oficiálne otvorenie, umelecky a kultúrne filozofujeme. Hádame, čo Madame Bovary do našich duší (hladných po kultúre) prinesie. Zvedavosť je namieste.
Divadelné predstavenie Madame Bovary už (konečne oficiálne) začína. Prvé čo ma upúta, je piesok na scéne. Ten zohráva počas celých 3 hodín predstavenia (okrem prestávky) dôležitú úlohu. Na ňom sa Emma Bovary baví so svojimi milencami, na ňom plače, na ňom sa smeje. Na piesku aj svoj život končí.
Na scénu prichádza miestna žena, pani Lefrancoisová (Jana Oľhová), ktorá rozpráva typickým dedinským slangom o živote v mestečku Yonville. Madame Bovary (Táňa Pauhofová) sa ukáže s manželom Charlesom Bovarym (Ľuboš Kostelný) zakrátko. A hoci Emma Bovary vyzerá na prvý pohľad šťastne, jej pravá tvár by sa dala vystihnúť len jedným slovom a to: „nepochopená“. Charlesovi Bovarymu, veľmi žiadanému lekárovi, popri pacientoch neostáva až tak veľa času na jeho mladú manželku. Navzdory láske, ktorú Charles k Emme cíti, nie je ich manželstvo šťastné. Emma Bovary netúži po nežných objatiach Charlesa. Naopak ona prahne po neskonalej vášni, ktorej sa jej od manžela nedostáva. A tak si nachádza milencov.
Ich vydržiavaním sa dostane do takej zlej finančnej situácie, až ju aj s celou jej rodinou vyhodia na ulicu. Patová situácia vyústi až do Emminho rozhodnutia otráviť sa arzenikom. Spolu s ňou zomiera od žiaľu aj jej milujúci manžel.
Standing ovation je na mieste. Herci boli skvelí a podali neskutočný výkon.
Koniec?! Nie tak zhurta, vážení! Ešte je tu naše známe dievča, ktoré sa (samo nevediac ako) ocitlo v autobuse. Nohy si necíti a len čaká, kedy dôjde domov. Diétu porušilo, je mu zle (tak mu treba!). No teší sa na konečný koniec kultúrou nabitého dlhého dňa. Veď takýto čas vyšťaví každého divadelného fanatika. A aj ju, dievča, ktoré som vlastne ja. Moja maličkosť, ehm, divadelná fanatička.
