Potrebovali sme ho. A tak prišiel. Malé, kostnaté a večne hladné šťeňa prevrátilo náš dom hore nohami. Asi rok po tom, čo zomrel otec, musela som nechať utratiť aj našu sučku nemeckého ovčiaka. Mala nádor rovnako ako oco. Chodili sme doma ako bez duše. O niekoľko mesiacov, som vo večerníku narazila na inzerát ponúkajúci šteniatka labradorského retrívra a na druhé ráno bol malý Lord u nás. Prvé, čo urobil, bolo to, že pokrstil koberec na chodbe riadnou mláčkou... a potom to urobil... no asi tisíckrát. Už sme to s ním chceli aj vzdať, keď nakoniec pochopil, že všetky dobré psy chodia cikať na dvor a našťastie si to pamätá dodnes.
Nedajte sa oklamať tým anjelskym výrazom. Je to čertík v psej koži. No za tri roky sa už celkom dokázal zmieriť s tým, že je psom a teda nemôže jedávať z kuchynského stola, sedieť na gauči, ani spať v posteli.
Nie som zlý. To iba tak hrám. Tvár gangstra. Dobrá?
Už si dojedla? Poď sa hrať, prosíííím. Lordík nie je žiaden super pes, akých vídame v telke. Takto nevinne vás poprosí o hru po tom, čo ste sa pol hodiny márne pokúšali dostať mu z papule vašu topánku. Neurobil to naschvál, iba si ho - dovtedy - nikto nevšímal :o)
A tak skončil deň plný hier... A keby ste videli jeho celodennú zábavku..., zlikvidoval posledný krík na dvore. Náš záhradný architekt má, zdá sa, rád úpravu zelene a lá mesačná krajina. A k tomu neodmyslitelene patria aj poctivo vyhrabané mesačné krátery.
Myslíš, že mi modrá pristane? Nie, nemám úchylku na oblečky pre psy, ale Lordík je hneď za každú somarinu. Je to plne domestifikovaný pes. Môžete ho naťahovať, skladať (normálne chlpatý druh inteligentnej plastelíny), posielať po všetko, čo vás len napadne, ak vám, pravdaže nevadí, že vždy doniesie niečo iné. Je to skutočný priateľ, ktorému je jedno, ako vyzeráte po zobudení, či máte dobú alebo zlú náladu. Je to člen rodiny, ktorý k nám opäť priniesol smiech.
