V priebehu tohto času ho priatelia a príbuzní viackrát prosili, aby sa vrátil domov a skoncoval s týmto spôsobom života, ktorý nie je hoden jeho pôvodu. Ale keď mladý pustovník s nezlomnou vôľou vydržal, násilím ho odvliekli domov, kde v prvú noc v tichosti zomrel. Zvesť o jeho životnom príbehu sa rýchlo rozšírila medzi ľudmi z okolia, ktorí začali v hojnom počte navštevovať nielen priľahlú kaplnku, ale aj jaskyňu, v ktorej pustovníčil.
O týchto faktoch sa aj na základe osobnej skúsenosti dozvedel gróf panstva Krištof Erdödy a rozhodol sa tam postaviť kláštor. Po jeho dokončení v roku 1619 sa v ňom usídlilo prvých 12 františkánskych mníchov. Kláštor, ku ktorému neskôr pribudol aj kostol, mohol mať v istom okamihu histórie takúto podobu.
Hypotetický nákres kostola a kláštora (Autor: Petra Gojdičová)
Tento komplex však čas poznačil mnohými historickými udalosťami. Časté drancovanie a vojenské intervencie v 17. storočí, cholera začiatkom 18. storočia, vysťahovanie posledných rehoľníkov a následné vykrádanie rodinných hrobiek šľachtických rodov pod kostolom koncom 18. storočia, neveštili kláštoru nič dobré.
Na prelome 18. a 19. storočia gróf Jozef Erdödy pustnúci objekt odkúpil, z úcty ku pozostatkom svojich predkov v ňom pochovaných, avšak nezabránil jeho postupnej skaze.
Na krásnom, hoci pustom mieste, ktorému sám Stvoriteľ prírody kedysi predurčil miesto kláštora, sú dnes už iba ruiny. Ruiny, najmä veža ako majestát minulej čulosti, symbolizujú niekdajšiu slávu a život vdýchnutý pustatine. Čo však ostalo časom neohlodané, je krásna príroda a duch miesta – Genius loci, ktorého sila je zachovaná dodnes.
Letecký pohľad na Katarínku (Autor: Ivan Holub)
Duch tohto miesta naplno oslovil aj Petra Hercega (Benignusa), ktorý počas letného výletu s priateľmi v roku 1994 toto miesto navštívil. Mladícke nadšenie hŕstky vysokoškolákov, ich túžba zušľachtiť okolie a zakonzervovať ruiny pod nadvládou nekontrolovateľného bujnenia, viedli neskôr až k vzniku projektu Katarínka, ktorého primárnou úlohou bola, a dodnes aj je, záchrana ruín Kostola a Kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej.
V júli roku 1995 odštartovali prvé dve družiny, ktorých sa zúčastnilo takmer sedemdesiat mladých ľudí z celého Slovenska. Samotnému štartu letných družín predchádzalo ešte založenie Rádu sv. Kataríny prvými dvanástimi zakladajúcimi členmi v máji 1995.
Počas prvého roka sa podarilo vybudovať táborisko a základné táborové stavby, vyklčovať, vyčistiť a zarovnať areál ruín, vytriediť napadané skaly... Mladí nadšenci tak svojou prácou položili slušný základový kameň pre pravidelné fungovanie ďalších ročníkov až doteraz, keď sa absolvovaním letných dvojtýždňových družín, vo forme dobrovoľníckych táborov, počas osemnástich ročníkov stalo členmi Rádu sv. Kataríny dovedna už 1281 ľudí.
Loď kostola, vľavo júl 1995, vpravo stav po vyčistení a domurovaní poškodených častí, 1999
(Autor: Peter Herceg)
Vymurovanie juhovýchodného rohu kostola – Leto 2012
(Autor: Michal Novomeský)
Murovanie a osádzanie trámov vo veži
(Autor: Peter Herceg)
Ako je vidno na pár fotografiách, za tých 18 ročníkov sa urobil obrovský kus dobrej práce, ktorý toto miesto pozdvihol a zatraktívnil. Po zakonzervovaní veže, jej postupným zastrešením a izolovaním, sa konečne toto leto môže začať pracovať na plánovanom zhotovovaní schodísk na vežu. A ktovie, už možno o rok či dva bude neúnavnou prácou nadšených dobrovoľníkov vytúžený vyhliadkový výstup na vežu našej Katarínky verejnou skutočnosťou.
Katarínkovské spoločenstvo je významnou kapitolou projektu. V rámci družiny stretnete desiatky nových ľudí, podobne zmýšľajúcich v rôznych sférach nášho bytia. Drvivá väčšina účastníkov má rada pobyt v prírode, v pokojnom prostredí ticha pustatiny, toľko chýbajúceho v ruchu obývaných sídel.
Počas dvoch týždňov je možné započať dlhotrvajúce priateľstvá. A to je to čo dodáva tomuto miestu ten výnimočný "spirit" a vrúcnu rodinnú atmosféru.
Súčasťou pobytu je do istej miery aj duchovný rozkvet nádejných katarínkovcov. Rozvoj duchovna funguje čisto na dobrovoľnej báze formou omší a pravidelných ranných či večerných chvál. Aj nezainteresovaní „neveriaci“, ktorí chcú praktizovanie viery alebo nejaké vyššie presvedčenie aspoň zažiť, sú samozrejme vítaní.
Preto, ak chcete okúsiť vyváženú symbiózu pilierov Katarínky v prítomnom letnom okamžiku plnom avantúr, tak neváhajte. Letné družiny sú už teraz pripravené na váš záujem a navyše, stať sa súčasťou spoločenstva približne 1300 podobne zmýšľajúcich mladých ľudí je určite veľkou devízou.
Lebo ako sa hovorí, kde sú dvaja, traja katarínkovci pokope, tam je aj živé spoločenstvo a posolstvo pokoja a dobra svätého Františka z Assisi.
Napísal:
Adrián Jendrichovský (Jozes)
