Z jednej známej legendy ju poznáme ako krásnu ženu odetú v bielom, zjavujúcu sa mladíkovi menom Ján Apponyi, ktorý žije pustovníckym životom.
Ako však vyzerala jej cesta na zemi?
Počas svojho života našu Katarínku nikdy nenavštívila. Narodila sa v treťom storočí v Alexandrii, kde niekedy medzi rokmi 311 až 313 zomrela. Legendami opradená je aj jej múdrosť. Katarína totiž verejne protestovala proti uctievaniu modiel. Bolo to za čias vlády cisára Maxentia. Cisárovi sa jej počínanie nepáčilo a tak zvolal 50 filozofov, aby jej čelili. Mladá Katarína (v tom čase približne 18-ročná) ich všetkých premohla svojou rozhľadenosťou a argumentami.
Filozofov následne postihol zlý osud, no ťažší ešte len na mladú Katarínu čakal. Maxentius ju chcel zlákať ponukou na sobáš. Katarína ho odmietla s odvolaním sa na Krista, ktorému sa sľúbila. Rozhnevaný cisár ju dal uväzniť. Vo väzení bola bitá, no nehladovala – každý deň jej jedlo nosila holubica. Dokonca sa jej zjavil Kristus. Pobyt Kataríny v cisárskom väzení mal údajne ešte jeden pozitívny dopad. Ravik (2006)[1] uvádza, že sa vďaka nej obrátila k viere cisárova manželka a tiež aj 200 vojakov.
Zdroj fotografie:
www.saintcatherinealexandria.orgPozrite si jej ďalšie fotografie pomocou vyhľadávača obrázkov Google »»
To už Maxentiovi pretiekol pohár trpezlivosti. Nechal ju popraviť na kolese. Koleso sa pri mučení rozpadlo, dokonca vraj zásahom blesku, ako uvádza Ravik (2006)[1]. V neprospech Kataríny nakoniec rozhodol meč – bola sťatá. Napriek tomu je často zobrazovaná s kolesom. Koleso na ktorom bola mučená, sa totiž stalo pre Katarínu symbolom. Ten ju predurčuje byť patrónkou remeselníkov a ľudí, ktorých práca je spätá práve s kolesom.
Existuje zaujímavá povesť o jej hrobe. Po smrti vraj bola odnesená anjelmi na horu Sinaj, kde bola následne aj pochovaná. Podľa Britskej encyklopédie boli údajne jej pozostatky nájdené okolo roku 800. Kláštor, pri ktorom mala byť pochovaná, dodnes existuje. Návštevníci majú možnosť vzhliadnuť jej hrob – otázka znie, či je skutočný alebo len domnelý. Katarína Alexandrijská mala vlastný sviatok, ktorý ale v roku 1969 z kalendára vypadol. Odvtedy tradícia hovorí o 25. novembri – dni, kedy majú v kalendári meniny všetky Kataríny.
Projekt Katarínka tiež oslavuje svoje meniny
Takisto aj projekt Katarínka oslavuje svoje meniny v tento deň, preto vás všetkých srdečne pozývame na Svätokatarínske hody, ktoré sa budú konať 27. novembra u františkánov v Bratislave. Naša spoločná oslava začne o 19:30 svätou omšou, ktorú spestrí svojimi spevmi skupina sv. Katerína. Hostina bude pokračovať v priestoroch kláštora, kde bude pripravené agapé. Všetci ste srdečne vítaní.
Autor fotografie:
www.katarinka.sk
Legenda o Sv. Kataríne[2]
Istého roku bola zvlášť tuhá a dlhá zima a snežilo tak, že záveje siahali až po okná kláštora a teda nebolo možné nikomu ani von vyjsť, ani dnu sa dostať v takej hroznej chumelici. Rehoľnici už boli vo veľkej núdzi, pretože v celom kláštore ostali len sotva dva chleby. Nečakane akási žena zaklopala na bránu kláštora. Zdesení a prekvapení bratia sa čudovali ako mohol živý človek vôbec v takej metelici preniknúť do týchto výšok a samoty.
Fráter vrátnik sa poponáhľal odomknúť kláštorný vchod a uzrel tam stáť akúsi mladú ženu, ktorá v ruke držala kôš naplnený bielym chlebom. Vrátnik spozorujúc istý zázrak, privolal rýchlo gvardiána, ale kým ten pribehol, po panne – Sv. Kataríne, lebo ona to iste bola – už nebolo ani chýru, ani slychu, akoby sa bola zrazu rozplynula. Pri bráne ostal len kôš plný chleba, ktorý vystačil mníchom presne do dňa, kedy počasie umožnilo ísť zaobstarať nové zásoby potravín.
Pokoj a Dobro
Monika Mestea Rusinová
Použitá literatúra:
RAVIK, S. 2006. O světcích a patronech. Levné knihy Kma, 2006. 668 s. ISBN 80-7309-343-X
ŠAB, MPF, inv. c. 929, s. 377.
