Koniec- koncov, ani neviem čomu sa divím. Do poľa osobného, ak nie priam intímneho prestávajú patriť politické preferencie, akékoľvek názorové orientácie, erotika a nakoniec i to, koho, alebo čo a či vôbec niečo považujeme za vyššiu inštanciu povznesenú nad pozemský svet a naše činy. A možno v súvislosti s touto transformáciou sa enormne zväčšuje priepasť medzi oficiálne uvádzanou vierou a skutočnou vierou človeka v jeho vnútri. Myslím, že toto nemusím ozrejmovať nikomu. Kresťan- katolík je vraj každý ten, kto bol pokrstený. Tvrdí to o sebe, berie to automaticky, no jeho život nevykazuje žiadne iné znaky príklonu k tejto viere. A bez akejkoľvek pochybnosti si dovoľujem povedať, že mnohí z tých, ktorí pravidelne absolvujú všetky kresťanské obrady, majú v duši niečo, čo v skutku nie je vierou, ale len strachom z konfrontácie s vlastným vnútrom.
Apropo, viera. Som tá posledná, kto by si trúfal opisovať jej podstatu a kontúry. Ale som jednou z tých, ktorí sa netaja negatívnym postojom k cirkvi, ktorej náboženstvo je jedným z piliérov našej kultúry. Katolícka cirkev si dovoľuje uzurpovať moc nad tak striktným vymedzovaním viery, ktoré nepozná pôvodná podstata tejto cirkvi. Príslušníci tejto cirkvi dokážu odsudzovať činy, ktoré neraz ani nemožno nazvať previneniami, žiadať od ľudí verejné deklarovanie príslušnosti k ich cirkvi, ich poslušnosť i peniaze. Cirkvi, ktorej príslušníci spreneverujú majetky, zneužívajú maloletých, neraz deklarujú náboženskú, ale i rasovú intoleranciu, netaja sa milostnými pomermi. Prirodzene, ide o minoritu medzi všetkými predstaviteľmi tejto cirkvi. Ak však chce niekto operovať týmto argumentom, dovoľujem si poznamenať, že ak cirkev žiada toľko po človeku, ktorý sa k nej hlási, je jej povinnosťou byť mu príkladom a to v plnej miere. Áno, možno aj Vás to napadá- prečo teda existuje taký počet silno veriacich katolíkov? Je to jednoducho vec presvedčenia. Lenže kde sa toto presvedčenie vzalo? Otázka viery je vecou náhody. Mohli ste sa narodiť v rodine u susedov a dnes by ste zrejme boli inej viery. Mohli ste uzrieť svetlo sveta na Arabskom poloostrove a sotva by ste boli katolíkmi. Mohol vám cestu skrížiť človek, ktorý by vás dokázal presvedčiť o svojej viere a priviesť vás k nej. Ale neskrížil, skrížil ju niekomu inému. Mohli ste sa narodiť pred dvetisíc rokmi a uctievať úplne iné entity, než tie, ktoré náboženstvá uctievajú dnes. Alebo sa narodiť o dvetisíc rokov neskôr, kedy možno už nikto slovo viera poznať nebude. A možno práve kvôli tomu, že jej dovoľujeme nebyť intímnou a vkladáme ju do rúk inštitúcií, ktoré si ju neraz ani nezaslúžia.
