Už na základnej škole sme sa učili, že kedysi dávno boli kontinenty spojené a tvorili superkontinent s názvom Pangea. Ten sa postupne rozpadol na menšie časti (Gondwana a Laurasia), až sa jednotlivé pevniny dostali do dnešnej pozície. Zem mala ostať po celý ten čas rovnako veľká s polomerom 6371 km. Aj keď mi nebolo celkom jasné ako môžu kontinenty "plávať" akoby boli ľadové kryhy v oceáne, nikdy som nemal pochybnosti, že sa tak stalo. To sa začalo meniť, keď som si prečítal onen článok.
tá cesta Indie je vskutku epická ;)
kontinentálny drift (posun) podľa súčasného vedeckého bádania
Jeho ťažiskom bola práca Hugha G. Owena, vedca z Britského Múzea, ktorého precízna kartografická práca poukazovala na fakt, že kontinenty, ktoré na prvý pohľad spolu pasujú, nie je možné celkom spojiť pri súčasnom polomere Zeme. Jednoducho medzi nimi ostávajú stovky, ba až tisíce kilometrov široké medzery! Tie menšie sa stratia už keď zmenšíme polomer Zeme na 80%. V Austrálii, ktorá mala byť súčasťou južného superkontinentu Gondwana, boli nájdené niektoré spoločné fosílie s juhovýchodnou Áziou. V tej dobe ich mal rozdeľovať praoceán Thetys. Tento rozpor v paleontológii sa stratí, ak zmenšíme polomer Zeme a Austrália sa dotýka súčasne Gondwany aj Juhovýchodnej Ázie.
V tom čase už boli prvé merania zo satelitov, ktoré ukazovali, že Austrália sa od Južnej Ameriky vzďaľuje 5 až 6 cm za rok, čo bolo v protiklade s platňovou tektonikou. Avšak vtedajšie merania sa považovali za veľmi nepresné a tak sa s odpoveďou nikam neponáhľali... Navyše nebol záujem meniť v tom čase už dobre rozpracovanú a všeobecne prijímanú teóriu platňovej tektoniky, ktorá objasňovala posun kontinentov pri nemennom polomere Zeme.
------------------------------------------------------------------------------------
Platňová tektonika v skratke:
Zemská kôra je pevný obal Zeme a rozlišujeme dva typy: oceánsku kôru, hrubú približne 10 km a má nanajvýš 200 mil. rokov a pevninskú kôru s priemernou hĺbkou 40 km. Najstaršia hornina na kontinentoch má 4,03 miliardy rokov a jej priemerný vek je 2 miliardy rokov (najstaršia baktéria vo fosílnom zázname žila už pred 3,5 miliardami rokov). Zemská kôra s vrchnou časťou plášťa vytvárajú litosféru, ktorá je hrubá asi sto kilometrov. Litosféra vytvára mozaiku siedmych veľkých a približne desiatich malých platní. Krehká, čiastočne roztopená astenosféra, ktorá leží pod platňami je časťou zemského plášťa. Litosferické platne sa jemne kĺžu po tejto vrstve. Príčinou je prúdenie hmoty v plášti, ktorá sa ohrieva rádioaktívnym rozpadom. Tá má schopnosť prelomiť pevnú zemskú kôru a ako výlevy magmy či iná vulkanická činnosť formuje novú oceánsku kôru. Takéto miesta sa nazývajú oceánske chrbty a tiahnu sa v dĺžke 65 000 km. Čím dlhšie sa oceánske platne posúvajú, tým viac sa ochladzujú a naberajú na hmotnosti. Ak sa dve platne zrazia, ťažšia z nich sa podsúva pod ľahšiu. Horniny a usadeniny na takejto ponárajúcej sa platni sa vo vrchnom plášti roztavia a vzniká magma, ktorá stúpa k povrchu a vytečie z vulkánu ako láva. Oceánska kôra sa skladá najmä z hornín, napríklad čadiča alebo gabra a preto je ťažšia ako kontinentálna kôra, v ktorej prevládajú žula rula a preto oceánska platňa vždy klesne pod kontinentálnu. Pri strete kontinentálnych platní však subdukcia nenastane - platne sa zrazia a vznikajú pohoria. Dĺžka zón podsúvania je približne 30 000 km.
---------------------------------------------------------------------------------------------
16 000 km dlhý stredoatlantický chrbát neustále rastie, pričom ani na jednom brehu nie je zóna „požierania" (subdukcie) - dokedy bude Atlantik rásť? Alebo si položme inú otázku: je to iba zhoda náhod, že zlomové pásma (priečne praskliny) kolmé na chrbát sú v presnej zhode s expanziou Zeme?
Ale je tu aj omnoho vážnejší problém: Antarktída. Tá je totiž kolom dokola obkolesená len zónami rozpínania oceánskeho dna a nie je deformovaná. Logickým záverom je to, že sa plocha oceánu okolo Antarktídy zväčšila, a teda stredooceánske chrbty sa od nej musia vzďaľovať. To by fakticky znamenalo, že ak by sa polomer Zeme nemenil, Antarktída by z nej vyčnievala ako rastúci tipel na hlave!
hmmm....
pokračovanie nabudúce !
