žijú v Nepále mamuty?

Ak si myslíte, že žijete v dobe, kedy už nie je čo objavovať, hlboko sa mýlite. Vedci boli šokovaní, keď v roku 1938 pri afrických brehoch vylovili rybári latimériu - „živú fosíliu". Nedávno bol objavený pri Indonézii aj nový druh tejto ryby, ktorá bola považovaná za vyhynutú 60 miliónov rokov, ale za 410 miliónov rokov sa prakticky nezmenila. V roku 1995 objavil francúzsky antropológ v Tibete nový druh koňa nazvaný Riwoche, ktorý sa nápadne ponáša na kone vyobrazené na prehistorických jaskynných maľbách v Európe. Je však možné prehliadnuť niečo tak veľké ako mamut? Medzi domorodcami z odľahlej oblasti Nepálu sa často hovorilo o mamutoch, ktorí žijú v okolitých lesoch. Znie to ako legenda z éry veľkých koloniálnych objavov, kedy hrdinský bádatelia neustále prinášali svetu šokujúce novinky z neprebádaných kútov sveta. Nepálske „mamuty" od roku 1992 už viac nie sú legendou...

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (16)

„Bardijské mamuty" zo západného Nepálu boli legendou až do roku 1992, kedy neohrozený britský výskumník John Blashford-Snell a expedícia Scientific Exploration Society objavila dvoch takýchto obrovských tvorov žijúcich v Národnom parku Bardia v odľahlej oblasti tohto Himalájskeho kráľovstva. Ich veľká kupolovitá hlava, nosový „most" a masívne telo viedlo dedinčanov k presvedčeniu, že žijú medzi mamutmi obr.1 obr.2 obr.3 (pozor, nie všetky druhy mamutov boli srstnaté ako ich poznáme z rozprávky Doba ľadová, mnohé sa podobajú viac na slona, ktorý je takmer bez srsti, rovnako tvar a veľkosť klov bola nesmierne rozmanitá).

-------------------------------------------------------------------------------------

Chobotnáče - vývoj (rozširujúci materiál)

Chobotnáče alebo slony sa natoľko líšia od ostatných cicavcov, že medzi dnes žijúcimi cicavcami nemajú bližších príbuzných. Rodina slonov sa vyvinula v priebehu stredného Miocénu (pred 16 miliónmi rokov) s predkom Primelephas. Prvé mamuty (rod Mammuthus) sa objavil pred 3 miliónmi rokov v Afrike. Pred 120 000 rokmi začal migrovať do Severnej Európy a adaptoval sa na chladnejšiu klímu, zatiaľ čo v Afrike sa mamuty vyvinuli do rodu elephas, ktorý sa rozšíril do Ázie a Európy, medzi inými „lesný slon" Elephas antiquus. Srstnatý mamut Mammuthus primigenius sa rozšíril na celej severnej pologuli a stal sa lovným zvieraťom človeka mladšieho paleolitu Eurázie, neskôr v priebehu holocénu dokonca i ranných obyvateľov Severnej Ameriky (tí lovili aj posledný výskyt mastodontov - druh Mastodon Americanus). V priebehu celých 60 miliónov rokov svojho vývoja až do dnešných dní predstavovali chobotnáči v prírode veľmi osvedčený model, ktorý sa dokázal v nespočetnom množstve vývojových vetví vždy pohotovo prispôsobiť novým životným podmienkam. A tak sa nemožno diviť , že rôzne vývojové línie chobotnáčov vytvorili na rôznych kontinentoch (okrem Austrálie) vzájomne podobné typy, čím poriadne zamotali hlavy paleontológom.

Chobot, silne inervovaný ohybný útvar opatrený svalstvom a ovládaný zvláštnym centrom v mozgu, vzniká predĺžením a spojením vrchnej gamby a nosa . Na konci má nozdry a prstovitý výrastok (ázijský slon), alebo dva výrastky (africký slon). Dva kly zo slonoviny (zvláštne upravený dentín) sú párom horných rezákov bez koreňov, na spodnom konci sú duté a neprestajne rastú, takže samcovi môžu narásť na tri metre. Samice ich majú krátke, alebo ich vôbec nemajú. Chrup má okrem klov v čeľusti aj sánke na každej strane len po jednej stoličke (spolu 4), pravdaže veľmi veľkej (do 40 cm dlhá, 10 cm široká). Navrchu má veľa priečnych sklovinových brázd na rozomletie potravy. Stoličky sa zodierajú, za nimi sa utvárajú nové, ktoré napokon vytisnú zodraté a zaujmú ich miesto. Na konci splošteného chvosta je kystka z veľmi silných, drôtovitých štetín. Dôležité je, že chobotnáči vo svojom vývoji nikdy nezmenili , tj. neredukovali päťprsté autopodia končatín. Stále si uchovávajú „štandardnú" masívnu stavbu tzv. graviportálnych guľovitých končatín. Slony vlastne celý život chodia po špičkách a ich päta spočíva na tukovom vankúši. Mozog je pomerne malý, ale veľmi jemnej stavby, čo zodpovedá veľkým psychickým schopnostiam slona.

---------------------------------------------------------------------------------------------

Až donedávna prevládal názor, že mamut v Eurázii vyhynul na konci pleistocénu (10 tis. pr.n.l.). Podľa posledných výskumov však mamut a jeho malé ostrovné formy vymierali na sibírskom ostrove Wrangel až v skorom holocéne (pred cca 8-5 tisíc rokmi). Malé srstnaté mamuty vymreli zhruba okolo roku 1500 pr.n.l. Veľkosť dospelých jedincov sa pohybovala okolo 1,8 m, v porovnaní s ostrovnými slonmi na Sicílii či Malte vysokými 90 centimetrov to neboli žiadny „škriatkovia". O živých srstnatých mamutoch sa údajne na Sibíri hovorilo medzi domorodcami z kmeňa Evenk ešte v minulom storočí, ale žiadne presvedčivé dôkazy sa nenašli.

Akokoľvek, výskum vynikajúceho zoológa a paleontológa Dr. Adriana Listera, ktorý študoval tieto nepálske obry 6 rokov a extrahoval DNA z ich výkalov, mal ukázať, že sa jedná o typ ázijského slona. Jeho nezvyčajný tvar môže byť spôsobený izoláciou, alebo snáď príbuznosťou s nejakým prehistorickým slonom vyznačujúcim sa takýmito črtami. V tomto ohľade sa spomína najmä stegodon. Fosílna lebka stegodona bola totiž objavená nemeckým paleontológom vo východnom Nepále. V Číne žil ešte pred 4000 rokmi a ostrovné formy stegodona (obr1. obr.2) boli napríklad súčasníkmi obrovského varana a potkana a rovnako aj malého človeka - „trpaslíka" z indonézskeho ostrova Flores, ktorý žil ešte pred 12 000 rokmi. Menej sa už hovorí o mamutovi kolumbijskom, ktorý sa považuje za najbližšieho príbuzného slona ázijského a je mu značne podobný, či o takmer neznámom slonovi Elephas hysudricus, ktorý mal výrazné kupolovité čelo.

Po dobu desiatich rokov Colonel John Blashford-Snell (JBS) a tímy SES študovali samca Raja Gaj a našli stádo o takmer päťdesiatich jedincoch. Stádo zahrňovalo aj kravy a teľatá (video slide), čo svedčí o zdravej prosperujúcej populácii. Pomer dospelých býkov k samiciam v Bardii je nezvyčajne vysoký, čo je ďalším zdravým znakom v porovnaní s ostatnými časťami indického subkontinentu, kde pytliactvo pre slonovinu značne zredukovalo počet samcov. Vo voľnej prírode žije približne 5O tisíc slonov ázijských (India, Thajsko, Indonézia,...).

-------------------------------------------------------------------------------

Slon ázijský (rozširujúci materiál)

(fotil som v pražskej Zoo)

Slon ázijský (známy pod nepresným menom indický) (Elephas maximus) dosahuje v pleciach najviac 3 m výšky a váhy asi 4000 kg. Hlavu má veľkú no uši a kly malé. Na chobote má jeden „prst". Čelo sa mu strmo dvíha a na mohutnej hlave sú nápadné dve svalové hrče. Chrbát dozadu klesá, takže vcelku sa zdá krajšie urasteným ako africký príbuzný a má aj menej rebier - africký ich má 21 párov a ázijský iba 19 párov. Na predných nohách má po 5, na zadných po 4 kopytá. Kly len zriedka bývajú vyše 160 cm dlhé a 20 kg ťažké. Väčšina samíc alebo vôbec nemá kly, alebo ich má len kýpťovité, aj mnohé samce sú bez klov - tento jav sa vyskytuje hlavne v populácií na Srí Lanke. Stoličky majú tvar podobný vyhynutým mamutom, čo ukazuje na bližšiu príbuznosť týchto druhov.

Slon africký (Loxodonta africana) je väčší od svojho ázijského príbuzného, dosahuje v pleciach až 3,5 m výšky, ale nie je taký ťažký. Hlavu má menšiu, končistejšiu a čelo plosko vyklenuté. Nápadné sú veľké ušnice „vejáre" a veľké kly, ktoré dorastú až do trojmetrovej dĺžky a 30-50 kg váhy. Chrbát sa dozadu trochu dvíha. Africký je rýchlejší, čulejší a nebezpečnejší. Najobávanejší sú starí samotári. Až donedávna sa žijúce slony rozdeľovali na dva druhy: ázijský a africký. DNA dôkazy ohlásené v auguste 2004 predstavujú definitívnu odpoveď dlho diskutovanej kontroverzie. Testy DNA preukázali, že pralesný slon nie je poodruhom afrického slona, ale samostatný druh. Tento okrúhlouchý slon (Loxodonta africana cyclotis) má ušnice zaokrúhlené, na zadných nohách má po 4 kopytá a žije vo vlhkých západoafrických pralesoch. Končistouchý druh (Loxodonta africana oxyiotis) má trochu končisté ušnice a na zadných nohách po tri kopytá a žije vo východnej a južnej Afrike. Tieto slony boli rozšírené po celej Afrike, no podnes ich tam ostalo málo, pretože ich nadmieru zabíjali pre ich kly.

Krížením afrického a indického slona sa môžu narodiť potomkovia, ale sú neplodní a žijú len krátko.

----------------------------------------------------------------------------------------------------

Keď sa ukázalo, že Raja Gaj (alebo tu)s výškou 3,5 m na ramenách je doteraz najväčší známy ázijský slon (dovtedy najväčší zaznamenaný jedinec vážil 8 ton a bol vysoký 3,35 m v ramenách a 8 metrov dlhý) a tak nesmierne cenný, nepálske oddelenie životného prostredia aj nepálska armáda strážili Bardiu. To postupne viedlo k zachovaniu jednak tigra bengálskeho a jednak jednorohého indického nosorožca v národnom parku. Nastal prílev turistov a oblasť prosperovala. Ale potom prišla Maoistická revolúcia a od roku 2002 začali pytliaci ohrozovať divočinu. Štátnym orgánom sa darilo chrániť niektoré zvieratá a dnes okolo šesťsto vojakov stráži Bardiu. Ale Raja Gaj nebol pozorovaný od roku 2008 a dedinčania sa domnievali, že sa mohol utopiť pri prudkých povodniach, lebo videli ako rieka strhla veľkého slona.

(kúpajúci sa slon v Národnom parku Bardia)

V januári 2010 sa JBS a tím nadšencov z SES vrátili do Bardie, aby hľadali dôkazy o tom, že Raja Gaj - Kráľ slonov, ktorý by mal mať okolo 64 rokov, je stále nažive. S pomocou šiestich vycvičených samíc domestikovaného slona ázijského a nepálskych expertov na stopovanie prehľadávali džungľu a územia s vysokou trávou v údolí. Slony im ako živé tanky prerážali cestu cez husté porasty. Je známe, že divoké slony vytvárajú široké koridory, ktoré dokážu zastaviť aj lesný požiar.

Cestou zažili účastníci expedície vzrušujúce stretnutia s bengálskym tigrom a prehistoricky vyzerajúcimi nosorožcami. Už pri predošlých expedíciách videli v tomto prírodnom raji veľké množstvo cicavcov a vtákov. V roku 1999 pozorovali všetkých 22 druhov cicavcov vrátane leoparda, nosorožca, mačky rybárskej, divého psa, vydry, munga, vzácne videnú antilopu Nilgai a vysoko ohrozeného riečneho delfína. Bezpochyby najdramatickejšie bolo stretnutie s extrémne divokou tigricou bengálskou, ktorá zaútočila na domestikované slony štyri krát s revom spôsobujúcim tuhnutie krvi v žilách, keď si chránila kožuch.

(môj úlovok z pražskej Zoo)

(ilustračné video - útok tigrice na jazdca na slonovi)

(ilustračné video - epedícia v Bardii a jedinečné zábery!)

Expedícia SES v roku 2001 skúmala dve kostry mŕtvych slonov objavených v Bardii. Ich kly už niekto odobral, ale nebolo celkom jasné, či boli zastrelení pytliakmi, alebo zomreli prirodzenou príčinou ako sú často dôsledky zranení zo vzájomných súbojov. Kostry boli objektom veľkého záujmu a umožnili unikátny pohľad na úžasnú veľkosť a zreteľné kupoly (hrče) týchto slonov. Jedna z kostier patrila slávnemu „obriemu slonovi" nazývanému Kancha (Conja), bývalému spoločníkovi Raja Gaja. Merania potvrdili jeho výšku 3,4 m, čo potvrdzuje, že odhady na živých jedincoch z veľkosti odtlačkov nôh sú presné. Druhá kostra merala tiež obdivuhodné tri metre v ramenách, a to ešte nebola úplne dorastená. Obrovské odtlačky ďalších samcov, objavené aj pri neskorších expedíciách, silne potvrdzujú, že „obria" veľkosť Raja Gaja a Kancha je pravidlom v tejto nezvyčajnej populácií, nie výnimkou. Štúdium Kanchaho lebky tiež ukázalo, ako sa kupoly na hlave musia formovať v priebehu života z jemného tkaniva nad aj pod lebečnou kosťou (v bežnej populácii ázijských slonov sa vyskytuje táto črta len veľmi vzácne).

Nebolo by to prvý krát, čo sa tento sedemtonový gigant s celkovou výškou 3,7 m dlho neukázal. Už koncom roka 2007 priniesli viaceré média správu, že Raja Gaj je pravdepodobne mŕtvy, lebo skoro 4 roky ho nikto nevidel. Ale už zhruba o rok noviny v Káthmandu publikovali správu o jeho znovu objavení.

Aj keď posledná expedícia nedokázala potvrdiť, či je nažive, jeho sláva putuje pozdĺž Himalájí. Je vyobrazený na poštovej známke o hodnote 10 Rupií a veľký kamarát Raja Gaj si už získal srdcia mnohých po celom svete, a samozrejme aj to moje!

---------------------------------------------------------------------------------------------

pre tých, čo majú tendenciu vlastniť všetko exotické a vzácne je tu jeden odkaz :

Zoznam literatúry:

Fejtar O., Major P.2005. Zaniklá Sláva savcu. In:Chobotnatci (Proboscidea). Vyd. 1. - Praha: Academia, 2005. - 279 s. : il. ISBN 80-200-1361-X, s. 154,s.192

http://www.ses-explore.org/news_detail.php?article=109

http://www.wildlifetravel.net/new_page_7.htm

http://www.foxnews.com/story/0,2933,315021,00.html

http://elephantsnepal.blogspot.com/

http://web.ncf.ca/bz050/HomePage.gne.html

http://creation.com/lost-world-animalsfound

http://www.independent.co.uk/travel/travel-nepal--homage-to-the-tusker-king-1107093.html

http://www-cgi.cnn.com/WORLD/9511/tibet_pony/index.html

http://news.bbc.co.uk/2/hi/science/nature/302368.stm

http://www.johnblashfordsnell.org.uk/14.html

http://scienceblogs.com/tetrapodzoology/2008/12/the_domes_of_wisdom.php

http://en.academic.ru/dic.nsf/enwiki/557014