Závislosť na cigaretách je cyklický pretek, v ktorom sa pud sebazáchovy stáva štatistom v obecenstve a rastúca závislosť pasákom vlastnej vôle. Fajčiara ofajčí s rovnakou noblesou ako on v popolníku končiaci špak.
12 rokov pestovaného zlozvyku s rovnakou pointou variovalo v okolnostiach. Či už sme skrytí za plotom gymnázia točili piati jednu cigaretu, pri popolníku pred budovu fakulty v intelektuálnom hlúčiku ohovárali vždy vyžehlených právnikov, či vo fajčiarni rozhlasovej pyramídy vstrebávali zaručené pravdy chodbových rečí, dymová kulisa horiacich cigariet bola vždy oddychom. Slobodou. VIP klubom, v ktorom nerozhodujú tituly či funkcie, ale oheň a dostatok cigariet.
Menilo sa len vstupné. 35 korún za škatuľku vtedy. Teraz 2,80. Eur. To jediné naštrbovalo eleganciu tohto kolotoča. A ranné chrchlanie. Sekundy z útrob tela sa predierajúceho hlienu z roka na rok predlžovali stopáž.
Vadilo mi to. Bolo toho viac. Zošúverené tváre starších fajčiarov, ktorí majú do dôchodku ešte dosť ďaleko. V úbožiakovi, ktorého som videl po hodinách v šore, z ktorej nemohol odísť, utekať pred úrad von z budovy sa transponovala moja vlastná závislosť. Vyrušenie vnútorného pokoja zažehnala cigareta.
Cítim sa dobre. Nič ma nebolí. Heslá zdravotníckej protifajčiarskej propagandy z televízie či bilboardov mali v mojich pamäťových bunkách rovnakú trvácnosť ako toaletný papier na autobusovej stanici. Plytký pohľad na vlastné zdravie však časom nahrádzal povrchnejší a pragmatickejší hlas zvestujúci ohrozenie.
V štúdiu sa zapla červená. V 5 minút trvajúcich správach môj hlas niekoľkokrát preruší výpoveď starostu k výstavbe novej cesty, ministra k novému ozdravnému balíčku, pred koncom hlas športovca, tešiaci sa z víťazstva jeho tímu. Pre poslucháča cenné informácie pre mňa znamenali drahocenné sekundy, cez ktoré si môžem odkašľať, napraviť hlasivky. Z nepríjemnosti sa stával urgentný problém...
„Teraz! Vydržím. Prosto, keď to na mňa príde, zostanem v kancelárii a postrihám ten rozhovor, čo som včera nahral. Musím s tým niečo urobiť. Aspoň pošlem ten mail s otázkami na ministerstvo. Pár minút v kŕči sebazaprenia však končí na vrakovisku iných ambícii. 4000 chemických látok je dostatočná presila, aby pocit zlyhania vytlačila na okraj vedomia. Tak, aby neobťažoval.. .“
Trvalo mesiace, než sa to podarilo. Hodina, dve, pol dňa ... ťažké, náročné...
Dnes je 5 apríla. Z hodín sa stal rok. Som nefajčiar.
