Teda komentáre k fotkám budú premiešané so spomienkami... Tá časť dediny, kde som sa v starej dreveničke narodil, sa volá Špitáľ. Vraj tam v 19.-tom storočí skutočne bola v čase epidémie postavená provizórna drevená nemocnica. Takže začíname pohľadom na Špitáľ, centrum dediny s kostolom a školou a medzi dvomi vrchmi, Kýčerou a Kamenným je Nižný koniec. Táto fotografia je robená z Kalvárie.
A toto je pohľad na kaplnky krížovej cesty. Aj ďalšie tri fotografie sú z okolia Kalvárie.
Predčasná jeseň...
Podvečerná nálada.
Slnko sadá za Špikov briežok, za Kalváriou...
Ďalej ideme na Špikov briežok a cestou sa nám naskytnú takéto pohľady. Prvý by som nazval "Krížne cesty".
Na tomto obrázku vidíte naše "vôstrvie", takto sa sušilo a sem-tam aj suší seno. Ten názov je pokus o prepis z goralčiny, ako ste možno uhádli. Škoda, že týmto jazykom hovoria už len starší ľudia...
Toto je pohľad spoza Kalvárie na rovný chrbát Oravských Beskýd. Kedysi v detstve som si predstavoval, že žijeme v nádhernom zelenom kotli, kráteri. A nad tým rovným okrajom kotla sa týčia Roháče. Tentoraz ich vidno slabúčko, ale v mrazivej zime to bývali výhľady parádne... My sme ich jednoducho volali Tatry :-)
Smerom na východ sa nám naskytne takýto pohľad. V tej dolinke je Poriečie, ďalšia časť rozťahanej našej dediny, za tým trávnatým vŕškom je Beňadovo, ešte ďalej Mutné a Pilsko...
Poľnou cestou ideme smerom na Grúň. Na Špikovom briežku rastie od nepamäti takýto jedľový krásavec. Je to jediná jedľa dobre viditeľná zo školy a náš učiteľ prírodopisu nám ju z obľubou ukazoval.
To sa už pozeráme z Grúňa smerom na Vyšný koniec. Cítite vetrisko, ktoré očesáva tú brezu?
Pohľad zblízka na trávičku, kde by sa dalo naboso rosou rannou brodiť. :-)
Pohľad iným smerom - na Obecnú (horu). Za tým vŕškom je Oravská Lesná, známa zimnými teplotnými rekordmi...
Grúň je mi obzvlášť blízky - narodil sa tam môj otec... Preto odtiaľ bude viac fotiek. Prvá je pohľad smerom na Kamenné, Kýčeru, v pozadí zasa Oravské Beskydy a sotva viditeľné Roháče. Tadeto niekde, v jeden teplý letný podvečer sme šli domov, do dediny, s otcom ruka v ruke a okolo lietali svätojánske mušky. Nemôžem na tento zdanlivo bezvýznamný obraz zabudnúť, je vo mne navždy. Ako mnoho iných...
Pohľad na miesto, kde stával otcov rodný dom. Ako dieťa som tam ešte bol.
V Grúni je veľa javorov...
Bližší pohľad na domce, ktoré sú tam učupené.
Za Grúňom je Maršálková grapa. Cestou, na lúkach a v lese zopár záberov... Fialový krásavec, maliny, báza červená ("bždžiňok"). Mimochodom, bázu čiernu u nás nenájdete.
Na okraji cesty, v družnej symbióze...
Za Grapou je už novoťský chotár. Pohľad smerom na Kurčinku, ze ňou v doline je Mutné, ale nie je vidieť. :-)
Typická naša hornooravská krajinka - pohľad od Grapy smerom na Novoť.
Časť Novoti pod Malým kopcom, smerom na hranice s Poľskom (je tam aj hraničný prechod).
Pohľad na stred Novoti. Veď sú tiež naši :-)
Nasledujúca fotka nevyniká kvalitou, je to maličký detail záberu pri desaťnásobnom zväčšení. Je však na nej zachytené niečo, čo som veru nevidel už dávno - nosenie sena v plachte, "lochtuši". Aj takéto bolo moje detstvo :-) V budúcnosti by som rád o tom napísal niečo viac, aj so starými čiernobielymi fotografiami zo sveta, ktorý už neexistuje...
Nový cintorín v Zákamennom. Ono za mojej pamäti je to už druhý "nový".
A na mieste toho prastarého, z 19. storočia, sa pasie táto krásavica. Keď som okolo nej prechádzal, viac bučala, ako sa pásla. Aj kravička sa chce porozprávať...
Na záver pohľad z jedného eurookna :-) Naozaj to nie je obrázok.
Som rád, ak vám tieto obrázky urobili trochu radosť...
