Vidíte pohľad, ktorý sa mi v blízkosti tohto miesta naskytol
už predtým. Boli dva - tie, ktoré padli ako obeť ne-ľudskosti.
Teraz ďalší. Možno poviete, že to vietor...
Nie, pozrite sa bližšie. Určite sa veľmi trápil. Symbolická je tá páska. Mala ho
chrániť a stala sa smútočnou...
A za nim nablýskané železné veci, svedkovia nášho blahobytu...
A všetci my, ľahostajní, veď je to len strom.
Nechápeme, že umiera ľudskosť, to najkrajšie, čo môžeme
dať sebe navzájom i tej nádhernej prírode, ktorá akoby mala
nekonečnú trpezlivosť s našimi výčinmi.
Nedalo mi neurobiť fotky a nenapísať. Nechcem vyvolať
vlnu slov a diskusiu. Nie, každý z nás nech sa len zamyslí
a ide smerom k Človečenstvu, nie naopak. Prejavov ne-ľudskosti
nájdeme okolo seba dosť, je čas to vyvažovať.
Za týmto stromčekom sú ďalšie dva útlučké... Ešte stoja.
Dokedy? Dokedy budeme zatvárať oči pred ne-ľudskosťou
a trhovými vzťahmi človeka k človeku? A kedy si uvedomíme,
že toto všetko môžeme zvrátiť len v sebe? Nie je to bezmoc,
ale sila. Odvaha nerobiť to "čo ľudia", ale byť úprimný
k sebe i k iným a ísť cestou svedomia. Bez fanatizmu.
Nové božstvo konzumu je zákernejšie a zradnejšie, než všetky
pokušenia a deformácie ľudskosti, čo tu boli predtým.
