Na začiatku našej cesty je Strečnianský hrad a takto vyzeral z lavičky cez Váh dnes ráno.
V Strečne je možno vidieť takéto nádherné kvety na verande.
A toto je hrad topiaci sa v zeleni, z protiľahlej stráne, nástup na žltú.
Po pomerne strmom počiatočnom výstupe sa nám otvoria takéto pohľady do údolia Váhu.
A aj na hrad sa už môžeme pozrieť zvysoka a zastaviť sa na chvíľu...
Ďalej vedie príjemný lesný chodníček. A okolie je zeleň sama.
No aj zakliaty les je tam.
Jediný hubársky úlovok - pečiarka. Ale po zrelej úvahe som ju teraz večer radšej nejedol :-)
Po hrebeni sa príde na Kojšovú, tam je to zaujímavé, začínajú skaly. Niekoľko pohľadov odtiaľ.
Na protiľahlom svahu, na Polome to vyzerá asi takto. To už nie je dielo prírody...
Pri zostupe máme výhľad na skaly podobné Súľovským a kvitne na nich cesnak tuhý.
Cesta údolím do dedinky Stráňavy nie je veľmi príjemná, práce v kameňolome spôsobujú, že sa nadýchate prachu až-až a aj žltá značka vedie po okraji lesa, kde sa chodníček dá len tušiť vo vysokej tráve. Ukončíme naše putovanie portrétom stráňavského psíka.
My sme však zo Stráňav pokračovali pešo do Trnového a až do Žiliny. Počasie bolo ideálne, hoci hrmelo a nebo sa mračilo na každého :-)
