Nielen na sociálnych sieťach sa stále šíri množstvo mýtov a bludov, ktoré chcem konfrontovať so skutočnosťou.
Vychádzam najmä z publikácie Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika "Socializmus: Realita namiesto mýtov," voľne dostupnú ju nájdete tu. Autormi kapitoly "Ekonomické zaostávanie socializmu za Západom" sú Peter Gonda, Radovan Potočár a Peter Krištofóry.
Začnem notoricky známym faktom.
Viete, čo mali v roku 1948 spoločné Fínsko, Československo, Nemecko a Rakúsko? Dosahovali približne rovnakú ekonomickú úroveň.
V roku, kedy sa u nás dostali komunisti k moci, dosahovali tieto štyri krajiny podobne vysoké HDP v prepočte na obyvateľa. Kým u nás to bolo 5 791 dolárov na hlavu, v Rakúsku to bolo 4 793 dolárov.
Po roku 1948 sa však začali nožnice roztvárať. Československo rástlo výrazne pomalšie ako Fínsko, Rakúsko a Nemecko, ktoré sa nevydali cestou socialistického experimentu.
Po 41 rokoch bačovania komunistov Československo dosahovalo už iba 58 % ekonomickej úrovne Rakúska. Slovensko dokonca len 43 %.
Bezprostredne po roku 1989 prišiel prepad súvisiaci s ekonomickou transformáciou.
Následne sme však vďaka prechodu na trhovú ekonomiku a reformám začali Rakúsko, Fínsko a Nemecko dobiehať. V roku 2018 Slovensko dosahovalo 61 % a Česko 70 % rakúskej úrovne.
Neľahké prvé roky po roku 1989, ktoré poznamenala najmä rastúca inflácia a nezamestnanosť, boli dôsledkom nielen chybných krokov politikov, ale predovšetkým nevyhnutného rozpadu socialistického systému.
Ekonomický socializmus v najtvrdšej direktívnej forme spôsobil, že obyvatelia krajiny východného bloku trpeli nedostatkom kvalitných tovarov a služieb, horším životným prostredím, nefungujúcim zdravotníctvom a neslobodou - teda všetkým tým, čo nechýbalo obyvateľom slobodného Západu.
Aj o tom však v ďalších častiach.
Radovan Kazda
Autor je poslanec NR SR za SaS
Spolupráca na podkladoch: Radovan Potočár
Zdroj dát: Maddison Project Database, 2018
