Až takou, že tento vydavateľský počin Centra pro studium demokracie a kultury podporil svojou účasťou na sprievodnom seminári k uvedeniu knihy člen Mont Pelerin Society Václav Klaus. Seminár „Ekologické pravdy a mýty“ prenášala v priamom prenose aj Česká televízia ČT24.
Podstata viacerých environmentálnych politík spočíva najmä vo východisku, že dochádzka k úbytku prírodných zdrojov. Environmentalisti považujú často už samotný fakt, že ľudstvo spotrebováva prírodné zdroje, za zlý a za dôvod pre uplatňovanie preventívnych opatrení „za akúkoľvek cenu“. Ich pohľad však akoby nebol pohľadom na svet z pozície človeka, ale z pozície prírodného zdroja, respektíve, ich pohľadom na to, ,čo si asi myslí prírodný zdroj o svojom spotrebovávaní’. Akokoľvek iracionálna je táto východisková pozícia, zdá sa to byť jediné racionálne vysvetlenie ich výrazných snáh striktne obmedzovať počínanie človeka v prírode. Tento prístup, mimochodom, nazýva Julian Simon ako „technicko-inžiniersky“: ak objem niečoho klesá, treba to zastaviť.
Ekonomický pohľad je postavený na antropocentrickom vnímaní sveta. Sveta ľudí, teda jediných živých organizmov obdarených schopnosťou uvedomovať si vlastné konanie a jeho dôsledky. Tento svet však k jednoduchému zisteniu, že dochádza k úbytku nejakého zdroja, neprisudzuje a ani nemôže prisúdiť žiaden všeobecne akceptovateľný morálny atribút. Žiaden „zlý úbytok zdrojov“, či „nežiadúci pokles druhu“ totiž v tomto zmysle neexistuje. Existujú len individuálne preferencie ľudí pri poznaní tohto javu. Konanie ľudí je založené na výmenných vzťahoch, ktoré určujú "cen"u. A cena, tá je ukazovateľom vzácnosti zdrojov. Čím vzácnejší je zdroj, tým vyššia je jeho cena. Čím vyššia je cena zdroja, tým nižší dopyt po dotyčnom zdroji existuje a tým vyššia je pravdepodobnosť, že bude nahradený iným, napríklad „obnoviteľným“ zdrojom. To je kolobeh Smithovej „neviditeľnej ruky trhu“, ktorý, mimochodom, zabezpečuje našej civilizácii aj rast kvality životného prostredia.
To, čo popisuje vo svojej argumentácii Julian L. Simon, je „len“ dôsledný rozbor a aplikácia dôsledkov týchto elementárnych a všeobecne akceptovaných zákonov ekonomickej vedy v podmienkach využitia prírodných zdrojov: teda pôdy, vody, nerastných surovín, či biodiverzity. The Ultimate Resource II nepytliači v morálnych súdoch za hranicami individuálnych preferencií. Simon nedáva odpoveď na to, či je spotreba prírodných zdrojov dobrá alebo zlá, ani na to, čo s tým treba robiť. Poskytuje však nespochybniteľnú odpoveď na otázku, ktorá je pre ľudstvo oveľa dôležitejšia: či sa máme spotreby zdrojov obávať.
Mimochodom, to posolstvo je totožné s tým, ktoré na Slovensku zanechal Karol Wojtyla: Nebojte sa.
Takže už viete, prečo túto knihu vydal inštitút, ktorý sa venuje štúdiu politiky a kresťanstva?
