Výskumný ústav vodného hospodárstva je v zmysle svojho štatútu vedecko-výskumným pracoviskom pre oblasť vôd. Okrem dominantných výskumných a vedeckých úloh v oblasti vodného hospodárstva pôsobí okrajovo v normatívnej činnosti i ako kalibračné stredisko.
V roku 2004 tvorili celkové výnosy VÚVH sumu 154 mil. SKK, z toho prevádzkové dotácie zo štátneho rozpočtu sumu 89 mil. SKK. Počet zamestnancov bol 199 s osobnými nákladmi v sume 62,7 mil. SKK.
Čo robiť?
Existencia VÚVH kumuluje všetky neduhy, ktoré sa týkajú drvivej väčšiny rezortných výskumných a vedeckých pracovísk. Svojim zameraním totiž nevykonáva žiadnu výnimočnú, ani spoločensky nevyhnutnú, ani nenahraditeľnú úlohu. Práve naopak, vo veľmi podobnej oblasti pôsobenia u nás pôsobí niekoľko iných vedeckých pracovísk: spomeňme napríklad Slovenskú technickú univerzitu, Slovenskú poľnohospodársku univerzitu, Ústav hydrológie SAV, Slovenský hydrometeorologický ústav a ďalšie. Slovenská veda je organizovaná na "nešťastnom" systéme troch štátom podporovaných typov inštitúcií: rezortných výskumných ústavov, Slovenskej akadémie vied a univerzít. Tento systém brzdí možnosti rastu úrovne vedy na Slovensku, pretože vytvára zdanie konkurencie, ktoré je až príliš často zneužívané. Typickým javom je situácia, kedy podmienkou pre schválenie vedeckého projektu je hľadanie si kooperujúcich pracovísk a naše vedecké pracoviská to riešia vzájomnou kooperáciou v štýle „já na bráchu, brácha na mně“, teda de facto prepieraním vládnych dotácií medzi sebou. Iným príkladom sú „medzinárodné“ vedecké konferencie, na ktorých sa zúčastňujú slovenskí vedci zo všetkých výskumných ústavov, SAV a univerzít, ďalej zopár Čechov (podobného zloženia), dvaja Poliaci a Maďar. Vedeckí pracovníci získavajú body do svojho hodnotenia, za publikovanie v zborníku z medzinárodnej konferencie...
Aj preto je potrebné VÚVH (i ďalšie výskumné ústavy) zrušiť a podobný postup treba zvažovať i pre časť ústavov SAV, ktoré svojou existenciou „odsávajú“ kádre z univerzít. Je to zložitý, ale ozdravný proces, na konci ktorého sa vytvorí lepšia konkurencia vedeckých pracovníkov sústredených na univerzitách, teda tam, kde je ich spoločenský úžitok viacnásobný.
Financie, ktoré sa zrušením výskumných ústavov ušetria, bude možné presunúť na podporu univerzitného výskumu a vzdelávania. V prípade VÚVH preto uvažujme najmä o presunoch vládnych zdrojov v rámci štátneho rozpočtu. Isté úspory z verejných financií sa však dosiahnu celkovou redukciou pracovných miest, funkčných príplatkov a nákladov na správu súčasného majetku VÚVH (ten by mal byť neskôr odpredaný). Predpokladáme, že pri navrhovanom postupe reformy a pri triezvom, nepopulistickom odhade, je možné ušetriť vo verejných výdavkoch prinajmenšom polovicu súčasných výdavkov zo štátneho rozpočtu, t.j. minimálne 40 mil. Sk ročne. Spolu s predchádzajúcim návrhom to činí celkovú úsporu vo výške minimálne 200 mil. Sk ročne.
/Autor je bývalým pracovníkom výskumného ústavu v rezorte pôdohospodárstva/
