Celkové výnosy poľnohospodárskej prvovýroby činili v roku 2004 podľa Správy o poľnohospodárstve a potravinárstve v SR 2005 (stav za rok 2004) sumu 66,5 mld. Sk (vrátane dotácií). Údaje za rok 2005 zatiaľ neboli zverejnené, avšak podobne ako v tomto roku, pri očakávanej pomerne stabilnej cenovej úrovni a ďalšom náraste dotácií z EÚ, možno očakávať zvyšovanie celkových výnosov prvovýroby, v roku 2006 i na sumu prevyšujúcu 70 mld. Sk (vrátane dotácií z EÚ). Národný doplatok predstavuje len časť z podpory poľnohospodárom, tú, ktorá smeruje priamo zo štátneho rozpočtu SR. V roku 2006 dostávajú poľnohospodári priame dotácie z EÚ na úrovni 35 % krajín „pôvodnej“ EÚ, národný doplatok do povolenej sumy 65 % tvorí sumu približne 4,2 mld. Sk. Národný doplatok v celej svojej výške by teda mal činiť zvýšenie celkových výnosov len o približne 5 %. Alebo, ak chcete inak, v roku 2004 tvoril podľa zelenej správy podiel bežných podpôr (dotácií) na výnosoch fariem 13,3 % a v ukazovateli odhadu produkčných subvencií (producer support estimates – PSE) podľa OECD, ktorý „mapuje“ celkový podiel agrodotácií na výnosoch fariem v jednotlivých krajinách, sa Slovensko pohybuje na úrovni približne 20 %. Vzhľadom na každoročne sa zvyšujúci podiel dotácií priamo z EÚ to pri triezvom odhade znamená, že doplatok zo štátneho rozpočtu nebude pre farmárov znamenať zvýšenie príjmu o viac ako 7 % .
Akokoľvek orientačné tieto hodnoty sú, pokúšame sa vytvoriť čo najbenevolentnejší odhad v prospech argumentácie poľnohospodárov. Ale i tak: minúť viac ako štyri miliardy korún zo štátneho rozpočtu len preto, aby priemerná farma mala zvýšený svoj výnos o 7 %, je nerozumné riešenie. Istotne by nebolo správne, aby vláda prispela k recesii nášho poľnohospodárstva, ktoré zamestnáva cez 70 tisíc ľudí a podiel na HDP tvorí viac ako 5 %, len preto, že sa ostentatívne vzdá dotácií z EÚ, na ktoré má nárok. Nemala by to robiť i napriek tomu, že je to práve násilnícka politika EÚ, ktorá dotáciami, kvótami, cenovou politikou a clami systematicky ničí agrárny trh v krajinách EÚ na náklady jej občanov. Vstupom do EÚ sme totiž prijali pravidlá tejto organizácie a v rámci nich i dotácie, ktorých zrušenie takmer nemáme vo svojej moci. Preto je potrebné dotácie, ktoré dostávajú naši farmári z rozpočtu EÚ, prijímať až do doby, než najvyšší predstavitelia EÚ pozbierajú v sebe zvyšky rozumu a celý dotačný systém zrušia. Vo svetle týchto faktov však môžeme aspoň očakávať, že zrušenie doplatkov k dotáciám z národného rozpočtu by s najväčšou pravdepodobnosťou nemalo spôsobiť zásadný negatívny zásah pre rozvoj odvetvia.
