Ponechajme tentoraz bokom polemiku nad tým, či je správne zvýhodňovať podporou z verejných zdrojov poľnohospodárov na úkor iných občanov, napríklad tých, ktorí vykonávajú činnosti, ktoré patria pod prirodzené úlohy vlády (napríklad policajtov, sudcov, či vojakov). Pokúsme sa nájsť odpoveď iba na to, či zrušenie alebo zníženie výšky národného doplatku v priamych platbách môže „ veľmi negatívne ovplyvniť konkurenčnú schopnosť agrárneho sektora “ tak, ako to tvrdí Ivan Oravec 1.
Zvýšenie konkurencieschopnosti Z hľadiska politického rozhodovania je prvá otázka, ktorú si musí položiť korektná analýza dopadov rozhodnutia o použití národného doplatku, tá, do akej miery bude táto suma predstavovať zvýšenie príjmov farmárov, ktoré je predpokladom pre obvyklý (i keď sporný) vládny cieľ „zvýšenia konkurencieschopnosti poľnohospodárstva“. Z hľadiska poctivosti a korektnosti postupov neexistuje iná možnosť: bez vyriešenia tejto otázky skrátka nemožno priame platby obhajovať, pretože vychádzame s predpokladu, že vydávať 4 miliardy zo štátneho rozpočtu z iracionálnych dôvodov je morálne sporné.
Výnosy Výročné Zelené správy 2 uvádzajú každoročné údaje o celkových výnosoch poľnohospodárstva. Tie dlhodobo (samozrejme, i vďaka inflácii) rastú. V roku 2001 činili 65,2 mld. Sk, v roku 2005 už 72,8 mld. Sk. Pri očakávanom tempe rastu výnosov poľnohospodárstva (súvisiacich i s rastom dotácií priamo z rozpočtu z EÚ) predpokladajme referenčnú hladinu výnosov pre rok 2007 na úrovni minimálne 75 mld. Sk, i bez národného doplatku.
Dotácie Po vstupe do EÚ majú farmári možnosť získať dotácie prostredníctvom množstva dotačných titulov. V rokoch 2001-2004 sa podiel dotácií na výnosoch pohyboval v rozmedzí 9,38 % až 13,51 %, teda vládna podpora poľnohospodárov z verejných zdrojov predstavovala v priemere iba osminu až desatinu ich výnosov. Drvivá väčšina ich výnosov vznikala z ich trhovej činnosti, teda z predaja ich tovarov a služieb, nie z dotácií. V roku 2007, podľa návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2007-2009, je rozpočtovaný celkový príjem pôdohospodárstva z dotácií na rekordnej úrovni 19,5 mld. Sk 3, pričom však v tejto sume sú zahrnuté i menšie dotácie pre lesné hospodárstvo a iné „nepoľnohospodárske“ činnosti v pôdohospodárstve.
Priame platby Priame platby predstavujú iba časť z možných príjmov farmárov z dotácií. V roku 2007 je rozpočtovaný príjem vo výške 10,8 mld. Sk, avšak plný národný doplatok (teda 30 % z úrovne platieb v „starých“ členských krajinách, ako bolo dohodnuté v dodatkoch k prístupovej zmluve 4), ktorý môžeme, ale nemusíme doplatiť farmárom zo štátneho rozpočtu, predstavuje „iba“ sumu 4,42 mld. Sk.
Výsledok Predchádzajúca vláda taktiež navrhovala farmárom národný doplatok, avšak nie v plnej výške, ktorú nám umožňovali prístupové dohody. V roku 2005 bola národná vyrovnávacia platba (národný doplatok) navrhnutá vo výške 1,64 mld. Sk, v roku 2006 1,77 mld. Sk (informáciou o definitívnom objeme schválených a vyplatených dotácií nedisponujeme). Celá suma národného doplatku tak predstavuje zvýšenie príjmov farmárov maximálne o 6 % , v porovnaní s rozhodnutím minulej vlády však vláda Roberta Fica zvýšila príjmy farmárov len o 3,5 %.
Nepodstatné zvýšenie Zelená správa za rok 2005 potvrdzuje oživenie poľnohospodárstva v SR, ktoré sa prejavuje napríklad prudkým nárastom výdavkov najmä nákup dopravných prostriedkov (177 %), strojov a zariadení (41,1 %), budov a stavieb (27,9 %) a mierne aj do základného stáda a ťažných zvierat (11,0 %), čo patrilo k dlhodobo známym rizikám ekonomického zdravia poľnohospodárskych podnikov. Dlhodobá ziskovosť poľnohospodárstva v SR (79 % podnikov v roku 2005 bolo ziskových, pričom drvivú väčšinu stratových podnikov tvoria družstevné formy hospodárenia) však naznačuje solídnu a udržateľnú ekonomickú kondíciu slovenských fariem. Pre účel rozpravy o národnom doplatku k priamym platbám je nesprávne a zavádzajúce podsúvať tézy o nízkych príjmoch zamestnancov v agrosektore, pretože podnikanie v poľnohospodárstve nemá svoje prirodzené trhové predpoklady pre oveľa vyššiu ziskovosť, ani príjmy, než má. Podobne zavádzajúce je poukazovanie na „roztvárajúce sa cenové nožnice“, pretože tie sú najmä dôsledkom zvyšujúcich sa dotácií, na ktoré reagujú dodávatelia vstupov.
Ak sú údaje, z ktorých vychádza táto argumentácia, aspoň orientačne správne (k oponentúre týchto výstupov týmto zároveň záujemcov vyzývam), potom nezvyšovanie príjmov farmárov o 6 %, ktoré by v maximálnom uvažovanom prípade predstavoval plný národný doplatok k priamym platbám, nebude ani z dlhodobého hľadiska predstavovať tak zásadný výpadok príjmu farmárov, že by bolo možné obávať sa o budúcnosť podnikania v poľnohospodárstve na Slovensku.
Záver Národný doplatok k priamym platbám farmárom nie je potrebné presadzovať. Dobrá vláda musí poznať mnoho lepších možností, ako túto sumu využiť.
■
/Pozn.: Ak nie je uvedené inak, ekonomické údaje pochádzajú zo Zelených správ./
1 Stanovisko predsedu SPPK Ivana Oravca k televíznym diskusiám o rozpočte. SPPK, 19.12.2006. http://www.sppk.sk/download.php?2313
2 Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve (obecne známa ako tzv. Zelená správa). Materiál Ministerstva pôdohospodárstva SR schvaľovaný každoročne vládou a NR SR.
3 Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009. Číslo materiálu: UV-17391/2006
4 Zmluva 185/2004 Z.z. medzi ... členskými štátmi Európskej únie a ... Slovenskou republikou o pristúpení ... Slovenskej republiky k Európskej únii
