Pre cteného čitateľa tohto rozsiahleho textu chcem najprv uviesť, že prioritou demokratických strán pre najbližšie voľby je poraziť Fica a nedopustiť snahu komunistov a fašistov ochromiť slobodu, liberálnu demokraciu a právny štát na Slovensku. Ak sa to podarí aj so stranou Demokrati, tak to bude pre Slovensko výbornou správou. Pre mňa je to priorita číslo jeden.
V tomto článku sa však chcem venovať tomu, ako sa nemá robiť environmentálna politika, ktorá je mojou profesiou, a ako v tomto konkrétnom prípade zásadne zlyhal minister Ján Budaj.
Vráťme sa do roku 2020. Päť mesiacov po svojom nástupe do funkcie poveril minister životného prostredia Ján Budaj riadením Sekcie environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva pána Michala Bakytu.
Výber tohto manažéra, ktorého procesný postup ministerstvo nevysvetlilo, spôsobil v odpadových kruhoch pomerne veľké prekvapenie, keďže pán Bakyta nebol v profesijných kruhoch veľmi známy. No ešte väčšie prekvapenie spôsobilo to, čo presadil hneď po svojom nástupe na vedúci post.
Poďme však po poriadku.
Michal Bakyta pôsobil v čase, kedy získal poverenia od Jána Budaja viesť „odpadovú” sekciu, v Ponitrianskom združení obcí pre separovaný zber a nakladanie s odpadmi (PZO).
Združenie so zvláštnymi vzťahmi
Vznik tohto združenia v roku 2005 inicioval a sformoval podnikateľ v odpadovom hospodárstve Štefan Sklenár, ktorého spoločnosť ENVI-GEOS Nitra vtedy poskytovala združeným obciam služby v odpadovom hospodárstve.
Z tejto spolupráce vzišiel aj obrovský projekt na separovaný zber, ktorý v roku 2011 podporilo ministerstvo sumou 9,6 mil. eur zo štrukturálnych fondov, pričom v následnej súťaži o zvoz odpadu vyhral opäť ENVI-GEOS.
V roku 2013 vyšiel v Pluske článok, ktorý poukazoval na tieto neštandardné vzťahy medzi ENVI-GEOS a PZO, kedy táto firma de facto stvorila a „získala” združenie obcí, ktorému pripravila projekt a následne aj vyhrala súťaž na jeho realizáciu.
V článku Pluska upozorňuje aj na to, že združenie malo v tom čase svoju hlavnú kanceláriu priamo v sídle firmy ENVI-GEOS, a tiež na to, že dvaja starostovia obcí, ktoré sú členmi združenia, v ňom zamestnávajú svojich synov.
Jedným z tých synov je práve Michal Bakyta, ktorého pán minister Budaj poveril vedením sekcie odpadov.
Čo sa dialo potom
Pán Bakyta hneď po prevzatí vedenia sekcie presvedčil ministra, aby rezort presadil v bezdôvodne skrátenom legislatívnom konaní novelu zákona o odpadoch a aj novelu vyhlášky, ktorá umelo zvýšila tržby zvozovým spoločnostiam. Teda aj jeho združeniu PZO, ktoré už s ENVI-GEOS podľa mojich informácií zo zdrojov, ktorým dôverujem, medzitým ukončilo spoluprácu a odpadové služby si realizuje samo.
(Išlo o sadzby, ktoré museli platiť organizácie zodpovednosti výrobcov odpadovým spoločnostiam na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a neobalov.)
Takže prvá vec, ktorú pán Bakyta v legislatíve presadil, bolo zvýšenie tržieb firme, v ktorej pôsobil.
„Niekto” vybavil
Pán Bakyta mal zjavne jasný cieľ a naznačujú to aj niektoré jeho výroky zo zápisníc z vtedajších zasadnutí valného zhromaždenia PZO.
Na júlovom zasadnutí združenia (pravdepodobne krátko pred nástupom pána Bakytu do funkcie) totiž informoval členov, že ich združenie má vysokú mieru separovanosti, ale „paradoxne nie sme za tieto úspechy spravodlivo odmeňovaní. Spoločnosti v Rakúsku za uvedenie tony plastov na trh zaplatia 400 €. Na Slovensku 100 € a to napriek skutočnosti, že cena nápoja predávaného v plastovej fľaši nadnárodnými spoločnosťami je v porovnaní s Rakúskom rovnaká.”
Michal Bakyta sa zúčastnil aj decembrového zasadnutia odpadového združenia, teda už v čase, kedy pôsobil na ministerstve, čo je vskutku veľmi divné. Vtedy informoval členov združenia „o pozitívnej zmene v systéme financovania separovaného zberu” a o tom, že tieto zmeny by mali priniesť navýšenie príjmov pre združenie. Konkrétne za päť rokov o jeden milión eur.
Z jedného uznesenia z dotyčného zasadnutia (zápisnice medzitým zmizli z webovej stránky PZO, ale mám ich k dispozícii) tiež vyplýva, že jedna z členiek združenia - starostka Štitárov Zuzana Vinkovičová - nedisponovala informáciou, že Michal Bakyta už nepracuje pre združenie, ale je „dočasne uvoľnený" pre MŽP SR.
Dôvetok 1
V čase, kedy pán Bakyta vybavil (aj) pre svoju firmu výhodnú novelu zákona aj vyhlášku, som bol poslancom NR SR v klube SaS (člen OKS). Spôsob, akým to chcel narýchlo a v skrátenom konaní presadiť, sme v SaS vnímali veľmi kriticky.
No ešte závažnejší bol obsah tých predpisov. V nich vnútil účastníkom trhu, aby jeden subjekt platil druhému viac, než je trhová cena. Takýto radikálny netrhový zásah do cien medzi súťažiacimi subjektami sa po roku 1989 neodvážil navrhnúť asi nikto, lebo by to zásadne narúšalo trhové prostredie.
Na návrh vyhlášky sa celkom prirodzene a správne zvalila obrovská vlna kritiky od tých, ktorí mali platiť. Jedna právna analýza dôvodila, že novela zákona je v rozpore s Ústavou SR aj európskym právom. Zásadné pripomienky voči nej mal aj Protimonopolný úrad SR.
Samotné určenie fixných minimálnych cien bolo totiž úplne mimo toho, ako fungujú zmluvné vzťahy medzi OZV a odpadovými spoločnosťami, takže v niektorých prípadoch mohla vyhláška dokonca poškodiť odpadovú spoločnosť - teda presný opak toho, čo chcelo ministerstvo dosiahnuť.
Napriek tomu pán Budaj pred novinármi často opakoval, že trh s triedeným zberom zlyháva (čo bol nezmysel a nemal k tomu jediný dôvodný argument), a že ceny preto treba regulovať.
V SaS sme vtedy viedli s ministerstvom zložité rokovania, ktorými sme dosiahli, že vyhláška s cenami bude platiť iba rok a potom sa vyhodnotí. Dosiahli sme, že k pokračovaniu cenovej regulácie už potom nedošlo.
SaS nešla hneď s bubnom na tlačovku, ale rešpektovala, že rezort patrí OĽaNO. Vyjednali sme postupné znefunkčnenie regulácie.
Tento krok môžete kritizovať, ale prosím s vedomím, že v tom čase už na Slovensku zúrila prvá silná vlna pandémie a Igor Matovič začal zúrivo deštruovať koalíciu a dôveru spoločnosti v to, že Slovensko môže byť slušnejšie.
Dôvetok 2
Pán Bakyta sa na ministerstve dlho nezdržal. Už o päť mesiacov ministerstvo reorganizovalo štruktúru a Michal Bakyta odišiel na materskú dovolenku a zostal len vo funkcii poradcu ministra Jána Budaja.
Stihol však ešte prísť s ďalším nápadom, ktorý pán Budaj presadzoval ešte niekoľko mesiacov po odchode Michala Bakytu. Návrh chcel vnútiť súťažiacim subjektom, aby mali transparentné účty, čo by spôsobilo, že by si mohli navzájom nahliadať do svojich obchodných politík. To by bola deštrukcia trhu, ktorá by navádzala na kartelové správanie.
Toto sme v SaS celkom zablokovali a návrh neprešiel vo vláde.
Dôvetok 3
Za najväčší problém ministerstva životného prostredia pod vedením Jána Budaja považujem chaos, neschopnosť pána ministra riadiť rezort.
Na ministerstve sa neustále menilo vedenie sekcií a odborov, len „na odpadoch” sa počas toho trojročného obdobia vystriedalo niekoľko šéfov. Pán Budaj neudelil svojim štátnym tajomníkom jasné kompetencie pre konkrétne oblasti, ako bývalo štandardom, ale naopak, prideľoval im úlohy podľa svojho rozhodnutia.
Komunikácia s ministerstvom bola aj preto veľmi ťažká a podobnú skúsenosť mi reprodukovalo množstvo účastníkov trhu s odpadmi, s ktorými som sa často stretával pri odpadových témach.
Napriek tomu držím strane Demokrati palce, aby pomohli štandardným demokratickým stranám (akými sú aj oni) zabrániť komunistom a fašistom prevziať moc, lebo je to náš spoločný cieľ.
Ja kandidujem opäť za stranu Sloboda a Solidarita (člen OKS) s číslom 20.
