Nielen na sociálnych sieťach sa nestále šíri množstvo mýtov a bludov o živote v socializme, ktoré chcem konfrontovať so skutočnosťou. Niektoré sa pokúsim odkryť. Po časti o ekonomickom zaostávaní je tu zopár faktov o kúpyschopnosti obyvateľstva.
Vychádzam najmä z publikácie Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika "Socializmus: Realita namiesto mýtov," voľne dostupnú ju nájdete tu. Autormi kapitoly "Finančná a majetková situácia ľudí" sú Radovan Potočár, Peter Gonda, Peter Krištofóry, Jakub Šimek a Zuzana Žúžiová, kapitoly "Sociálna spravodlivosť v praxi" sú Jakub Šimek a Peter Gonda.
Ako to bolo?
Priemerná mzda v roku 1989 u nás podľa štatistického úradu dosahovala 3 142 československých korún (Kčs). V roku 2018 to bolo 1 013 eur.
Predstavte si, že by ste sa rozhodli celú sumu utratiť na nákup jedného tovaru. Čo by ste si mohli dovoliť v roku 1989 a čo v roku 2018?
1989: 714 kg chleba, 2018: 762 kg chleba (cena: 4,4 Kčs/kg a 1,33 eur/kg)
1989: 314 kg ryže, 2018: 791 kg ryže (cena: 10 Kčs/kg a 1,28 eur/kg)
1989: 68 kg bravčového karé, 2018: 215 kg bravčového karé (cena: 46 Kčs/kg, 4,69 eur/kg)
1989: 628 balení masla, 2018: 881 balení masla (cena: k Kčs/125g, 1,29 eur/125g)
1989: 0,24 televízora (farebná TV stála 13-tisíc korún), 2018: 1,5 televízora (cena: 13 000 Kčs/kus, 677 eur/kus)
1989: 123 litrov jedlého oleja, 2018: 610 litrov jedlého oleja
Porovnateľné ceny zostali napríklad pri mlieku a zemiakov, ktorých cena je v súčasnosti o málo drahšia, nakoľko za socializmu boli štedro dotované.
Auto by sme si z priemerného platu nekúpili ani vtedy, ani dnes. Lenže kým v roku 1989 bolo na jednoduché osobné auto potrebných približne 27 priemerných mesačných platov (cena: 84 600 Kčs), v roku 2018 stačilo na porovnateľné jednoduché auto necelých 11 priemerných platov (cena: 10 877 eur).
Podobne tristný bol aj život dôchodcov. Ak porovnáme množstvo tovarov, ktoré bolo možné kúpiť z priemerného starobného dôchodku v roku 1989 a v roku 2018, štúdia Konzervatívneho inštitútu dokladuje, že dôchodca si na konci socializmu mohol zo svojho dôchodku dovoliť kúpiť menej ako dnešný dôchodca s priemerným dôchodkom.
„Z porovnania vyplýva, že z priemerného platu je v súčasnosti možné zakúpiť väčší objem základných potravín (okrem polotučného mlieka či zemiakov), oblečenia (napríklad panskej košele), elektrospotrebičov (napríklad televízora a chladničky), elektriny a zemného plynu, či benzínu ako na konci socializmu,“ píšu autori v štúdii.
K tomu treba pripočítať nielen menší objem tovarov, ktoré si mohol občan zakúpiť, ale často aj ich zúfalý nedostatok. Výpadky v dodávkach tovarov boli chronické, ako napríklad v prípade toaletného papiera.
Každý starší občan si dozaista pamätá nekonečné rady pred obchodmi.
Ktosi možno namietne, že chlieb za socializmov bol chutnejší, mäso zdravšie a maslo sa s tým dnešným nedá ani v porovnávať. Kvalite a bezpečnosti potravín sa budem venovať v jednom z ďalších príspevkov.
Socializmus nefunguje
Ekonomický socializmus v najtvrdšej direktívnej forme spôsobil, že obyvatelia krajiny východného bloku trpeli okrem neslobody prejavu, pohybu, či podnikania aj nedostatkom kvalitných tovarov a služieb, horším životným prostredím, technologickým zaostávaním, spomalením rastu HDP, väčšou chudobou a nefungujúcim zdravotníctvom - teda všetkým tým, čo fungovalo v slobodnom Západe.
Radovan Kazda
Autor je poslanec NR SR za SaS
Spolupráca na podkladoch: Radovan Potočár
