Nielen na sociálnych sieťach sa neustále šíri množstvo mýtov a bludov o živote v socializme, ktoré chcem konfrontovať so skutočnosťou. Niektoré sa pokúsim odkryť. Po častiach o hrubom domácom produkte, kúpyschopnosti obyvateľstva, ovzduší, nekvalitných potravinách, poľnohospodárstve, veku dožitia, emigrácii a umelej zamestnanosti je tu zopár faktov o menovej reforme.
Komunisti začali svoje budovanie “krajších socialistických zajtrajškov“ sériou krádeží. Po kolektivizácii a znárodňovaní občanov obrali aj o úspory. Nazvali to menová „reforma.“
Ako to bolo?
„Naša mena je pevná a menová reforma nebude. Všetko sú to fámy, ktoré šíria triedni nepriatelia.“
Týmito slovami prezident Antonín Zápotocký 29. mája 1953 uspokojoval občanov Československa. V tom čase sa totiž medzi nimi už šírili „fámy“, že režim ich plánuje prostredníctvom menovej „reformy“ pripraviť o úspory.
O 48 hodín neskôr sa ukázalo, že prezident Zápotocký klamal.
Už v nasledujúci deň, 30. mája 1953, predseda vlády Viliam Široký v rozhlase oznámil, že staré bankovky budú platiť len do konca mesiaca. Teda do konca ďalšieho dňa.
Komunisti tak 1. júna 1953 oficiálne spustili tzv. menovú reformu, ktorou popri znárodňovaní a kolektivizácii obrali ľudí o posledné majetky.
Prípravu, priebeh a dopady tejto „reformy“ mapujú autori Peter Gonda, Peter Krištofóry, Radovan Potočár, Jakub Šimek a Zuzana Žúžiová v štúdii „Socializmus: realita namiesto mýtov," ktorú tento rok vydal Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika. Voľne dostupnú ju nájdete tu. Odporúčam vám ju, je to výborné čítanie. Vychádzam z nej aj v tomto príspevku.
Menová reforma
Prídelový systém na základné potraviny v Československu fungoval od vojnového roku 1939, až kým ho vláda zrušila 1. júna 1953 a nariadila výmenu starých peňazí za nové v priebehu štyroch dní. Čo to znamenalo v praxi?
Každá rodina dostala za 300 korún československých (Kčs) v hotovosti len 60 nových korún. Úspory do 5 000 Kčs sa totiž ľuďom zamieňali kurzom 5:1.
Zvyšné peniaze v hotovosti sa vymieňali v ešte oveľa horších pomeroch. Ten, koho komunisti obrali o hnuteľný majetok či pôdu a ostali mu ešte finančné úspory, zo dňa na deň prišiel o všetko.
V priemere dostal každý občan za 3329 korún v starej mene približne 121 nových korún, čo predstavuje pomer 1:27,50. Okrem toho boli pri tejto „reforme“ anulované všetky štátne dlhopisy, všetky tuzemské cenné papiere či životné poistky.
„Bol to výsledok triednej politiky voči tzv. vykorisťovateľským živlom, ako sa vtedy označovali bývalí podnikatelia, živnostníci či majetnejší roľníci,“ opisuje historik Michal Štefanský. Na druhej strane štát podľa neho získal menovou reformou približne štyri miliardy nových korún.
_____________________________________
Prečítajte si tiež:
_____________________________________
Protesty verejnosti
Krádež úspor prostredníctvom absolútne nevýhodných zmenných kurzov okamžite zdvihla vlnu nepokojov.
Napríklad v Partizánskom, Ružomberku či vo Svite začali ľudia verejne protestovať, vo viacerých fabrikách v Prahe robotníci spustili štrajk. V Plzni pobúrení občania dokonca ovládli centrum mesta a krajský súd, protestovalo odhadom najmenej 1.000 ľudí, zväčša robotníkov.
Režim protesty ľudí potlačil. Proti demonštrantom zasiahlo 2 000 vojakov. V Plzni bolo pri nepokojoch spolu zranených 250 ľudí. V štrnástich súdnych procesoch odsúdili viac ako 300 osôb.
Oficiálne dokumenty udávajú celkom 32 359 štrajkujúcich v 129 závodoch.
Inou formou protestu boli letáky. Medzi ľuďmi sa šírili letáky najrôznejšieho znenia. Text letáku zadržaného 1. júna v Piešťanoch znel: "Drahí bratia a sestry! Dole s lupičské vládou, ktorá chce národ okrádať a klamať. Do boja proti boľševickej vláde." (cituje Iva Ďoubalová v bakalárskej práci “Měnová reforma 1953 a její reflexe v české společnosti)
Špecifickou a symbolickou formou protestu bola tzv. Kvetinková provokácia. Štvrtého júna mali vo všetkých obvodoch Prahy niektorí chodci v ruke kvetinky, v chlopniach karafiáty a trikolóry. Vázy s kvetinami ozdobenými trikolórou boli umiestnené aj na pomníku na Václavskom námestí.
O koľko okradli ľudí?
O koľko peňazí vlastne reformou stáť obyvateľa obral? Môžeme sa oprieť o “Zprávu o peněžní reformě a jejím vyúčtování vypracovaná ministerstvem financí pro politický sekretariát ÚV KSČ”.
Stratu obyvateľstva z výmeny peňazí, vyjadrenú v novej mene udáva sumou 6,7 miliardy Kčs, celková strata obyvateľstva z prepočtu vkladov a bežných účtov predstavovala v novej mene 3,1 miliardy Kčs.
Ďalšie straty obyvateľstvu vznikli prepočtom poistiek, zrušením pohľadávok z tuzemských cenných papierov a tiež z prepočtu peňazí, odvedených v nákupoch v dňoch 1. až 4. júna.
Celkovo malo obyvateľstvo v peňažných ústavoch deponovaných 3 % štátnej pôžičky v nominálnej hodnote 39,38 mld Kčs, ktoré sa predávali ešte deň pred vyhlásením reformy, čo potom vyvolalo vlnu kritiky), a nových záložných listov Investičnej banky za 6,9 mld. Kčs.
Tak už viete, odkiaľ vzali komunisti peniaze na budovanie mýtu, že postavili nové vodné nádrže, fabriky a elektrárne? Z peňazí, ktoré ľuďom ukradli.
V tejto súvislosti dávam do pozornosti publikáciu: Loužek M. a kol.: 1953. 50 let od smrti Stalina. 50 od měnové reformy, Sborník textů č. 26/2003, Praha : Centrum pre ekonomiku a politiku.
Radovan Kazda
Autor je poslanec NR SR za SaS
Autorská spolupráca: Radovan Potočár
