
Nielen na sociálnych sieťach sa nestále šíri množstvo mýtov a bludov o živote v socializme, ktoré chcem konfrontovať so skutočnosťou. Niektoré sa pokúsim odkryť. Po častiach o ekonomickom zaostávaní ČSSR, nízkej kúpyschopnosti obyvateľstva, zlom ovzduší, je tu zopár faktov o kvalite potravín.
Kvalitné potraviny? Mýtus
Chlieb chlebovatejší, mlieko mliekovatejšie. Mnohí spomínajú na potraviny pred rokom 1989 s nostalgiou. Ako to bolo naozaj?
Komunistický režim problémy s bezpečnosťou a kvalitou potravín ututlával, ako len vedel. O dusičnanoch v zelenine či ťažkých kovoch v syroch by ste sa pred rokom 1989 v cenzurovaných novinách nedočítali. To mohlo vo výsledku vytvárať zdanie, že problémy s kvalitou potravín za socializmu neexistovali.

Ľudia síce boli detailne informovaní o úspechoch kombajnistov a každej novej výrobnej linke, pravdu o tom, čo mali Slováci a Česi na tanieroch, už ale filmové týždenníky neukazovali.
Jednou z mála možnosti, ako sa dá o kvalite a bezpečnosti potravín pred rokom 1989 dozvedieť z prvej ruky, sú Bulletiny potravinárskeho výskumu vydávané Výskumným ústavom potravinárskym. Všetky bulletiny od roku 1962 sú zdigitalizované a zverejnené na webe ústavu.
Je to napoly úsmevné a napoly desivé čítanie.
Prečítajte si niekoľko úryvkov, ktoré zozbieral Radovan Potočár do publikácie Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika "Socializmus: Realita namiesto mýtov". Voľne dostupnú ju nájdete tu. Odporúčam vám ju, je to výborné čítanie.
Radovan Potočár je autorom kapitoly o kvalite potravín a je v nej oveľa viac informácií a zaujímavostí.
Tu je pár jeho vybratých úryvkov z bulletinov:
„Potravinárska výroba polotovarov a hotových jedál nedokázala sa ešte vyrovnať s niektorými elementárnymi požiadavkami hygienicko-zdravotnými, ako je neprípustne vysoký obsah ťažkých kovov – menovite medi a cínu, neprípustne vysoký obsah piesku a podobne,“ písali J. Kurz a A. Kurzová v roku 1965. Napríklad paprikové pochúťky z výroby v Dunajskej Strede vykazovali priemerne 125 mg medi na kilogram, kým norma pripúšťala iba 15 mg.
Ten istý autor a autorka píšu ďalej: „Obdobná situácia je, napríklad, tiež s paradajkovými pretlakmi z niektorých závodov, ako tiež s obsahom piesku v špenátovom pretlaku – všetko to vo výrobkoch určených pre našich najmenších konzumentov.“

H. Papajová a V. Hermanová v roku 1989 upozorňovali: „Výsledky z 10 výrob syra jednoznačne poukazujú na to, že olovo, kadmium a zinok zostávajú v bielkovinnej zložke, teda v syre. (...) V prípade zinku vzhľadom na to, že jeho priemerná hodnota v nakupovanom mlieku pri plošnom vyšetrovaní v Slovenskej socialistickej republike z 359 vzoriek bola 4,739 mg.l-1, nie je teoreticky možné zabezpečiť predpísaný zdravotný limit 25mg.kg-1 pre syry.“
_____________________________________
Prečítajte si tiež:
_____________________________________
Dlhodobým problémom boli takisto dusičnany. Napríklad monitorizácia cudzorodých látok v potravinách z roku 1988 upozorňovala, že nadlimitný obsah dusičnanov potravinári pravidelne počas celého roka zaznamenávali v čerstvej zelenine, konzervovaných zeleninových výrobkoch aj v zemiakoch. Z 3 126 vzoriek bolo 25% nadlimitných a nevyhovovalo ani vtedajším hygienickým požiadavkám.
Tá istá monitorizácia odhalila nadlimitné obsahy toxínov aj v mäse a mäsových výrobkoch. Z 2 349 vyšetrených vzoriek tohto sortimentu bolo až 32,3 % potravín nadlimitných.
Šunka pre USA
To, o čom vedeli československí potravinári, si všimli aj inšpektori pri kontrolách našich výrobkov v zahraničí. Napríklad v roku 1984 sa Československo pokúsilo vyviesť veľkú dodávku šunky do USA. Vyberala sa, samozrejme, tá najkvalitnejšia, ale ani to nestačilo. Americké úrady zásielku vrátili naspäť s odôvodnením, že je značne zamorená zmesou nebezpečných priemyselných chemikálií, polychlórovaných bifenylov (Zdroj: Český rozhlas: https://bit.ly/3oNOBUz)
Na margo vrátenej zásielky šunky z USA doktor Miroslav Šuta poznamenáva: „Dnes by podobné zistenie vyvolalo obrovský škandál. Ľudia by kontaminované potraviny prestali kupovať a mnohé potravinárske podniky so zamorenými kravínmi a ošipárňami by skrachovali. V komunistickom Československu ale vedel o probléme úzky okruh politikov a odborníkov.“ (...) „Jednotné roľnícke družstvá ďalej produkovali zamorené mäso, mlieko, syry alebo vajcia. Spotrebitelia sa o zamorení potravín nedozvedeli. A niektorí z nich dodnes žijú vo viere, že vtedajšie potraviny boli údajne zdravé.“

Mäsá spriatelených krajín, spojte sa!
Problémom boli aj dovozy potravín. Tie sme importovali hlavne z iných socialistických krajín. Na dovoz kvalitných potravín zo Západu, samozrejme, neboli valuty.
Napríklad mäso. Keďže do 80. rokov Československo nebolo v jeho produkcii sebestačné, hovädzie sme museli importovať zo Sovietskeho zväzu (zdroj: M. Petrov: Co bylo a nebylo za reálního socialismu, 2013, Jota, str. 56).
Hovädzie mäso zo ZSSR sa v Čiernej nad Tisou prekladalo zo sovietskej širokorozchodnej trate na československú železnicu, pri čom rozmŕzalo. „V našich mraziarenských vagónoch ale zase zmrzlo, takže do cieľa dorážala kompaktná zmrznutá hmota, z ktorej sa museli jednotlivé kusy prácne vysekávať.“ (zdroj: tamže)
Chemický priemysel v praxi
Poľnohospodárstvo v ČSSR boli výrazne chemizované, čím komunisti nahrádzali zaostávanie v produkčných plodín.
Vidno to aj z produkcie priemyselných hnojív po roku 1990, kedy rekordným rokom bol práve prvý transformačný rok po revolúcii.

Znečistené životné prostredie a šlendriánstvo v štátnych podnikoch sa taktiež pripísali na zlú kvalitu potravín v Československu. Výsledkom bolo, že obyvatelia ČSSR sa v roku 1990 dožívali o mnoho rokov menej, než obyvatelia slobodných krajín Západu, hoci v roku 1948 sme začínali na rovnakej štartovacej čiare.
Ale o tom v iných častiach seriálu.
Radovan Kazda
Autor je poslanec NR SR za SaS
Spolupráca na podkladoch: Radovan Potočár
