Nielen na sociálnych sieťach sa neustále šíri množstvo mýtov a bludov o živote v socializme, ktoré chcem konfrontovať so skutočnosťou. Niektoré sa pokúsim odkryť. Po častiach o hrubom domácom produkte, kúpyschopnosti obyvateľstva, ovzduší, nekvalitných potravinách, poľnohospodárstve, veku dožitia, emigrácii, umelej zamestnanosti a menovej reforme je tu zopár faktov o technologickom zaostávaní.
Kvalita československých výrobkov za Západom zaostávala. Mnohých bol nedostatok a ľudia na ne museli čakať.
Československí spotrebitelia mali pred rokom 1989 na výber z podstatne chudobnejšieho sortimentu výrobkov, než z akého si môžeme vyberať v súčasnosti. Problémom pritom bola ich reálna dostupnosť, ako aj kvalita.
„Pokiaľ ide o spotrebné tovary, tak dosť výpovedná je tá skutočnosť, že výrobky, ktoré boli pôvodne určené na vývoz na konkurenčné trhy, avšak vývozná organizácia ich neprevzala kvôli závadám, tvoria v mnohých prípadoch zdroj „výberového“ tovaru pre tuzemského zákazníka,“ upozorňovali v roku 1967 J. Goldmann a K. Kouba (Hospodářský růst v ČSSR, Nakladatelství Československé akademie věd, str. 121).
Kvalitu a dostupnosť rôznych druhov tovarov mapujú viaceré kapitoly štúdie „Socializmus: realita namiesto mýtov”, ktorú tento rok vydal Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika. Voľne dostupnú ju nájdete tu. Autormi kapitoly o finančnej a majetkovej situácii ľudí sú Radovan Potočár, Peter Gonda, Peter Krištofóry, Jakub Šimek a Zuzana Žúžiová.
Odporúčam vám ju, je to výborné čítanie. Vychádzam z nej aj v tomto príspevku.
Ako to bolo?
Ako príklad zaostávania Československa za Západom použijem výrobok, s ktorým prichádza do kontaktu väčšina ľudí. Práčky.
Domácnosti, ktoré v 50. rokoch už mali elektrinu, si mohli v Československu kúpiť elektrickú práčku Kovosmalt či Perobot z národného podniku Kovosmalt. Práčka Kovosmalt na jeden prací cyklus vyprala 2,5 kg suchej bielizne, Perobot 1,5 kg.
Na druhej strane americká práčka značky Whirlpool v tom istom období dokázala na jeden cyklus vyprať 4,5 kg bielizne.
_____________________________________
Prečítajte si tiež:
_____________________________________
„Nielenže americké automatické práčky boli v päťdesiatych rokoch vzhľadom a funkciami podobné tým, ktoré sa v Československu začali vyrábať s tridsaťročným oneskorením, ale boli rovno skombinované s možnosťou sušenia bielizne v jednom bubne, čo je výdobytok, ktorý sa k českým ženám našiel cestu až o takmer polstoročie neskôr. Pritom u nás v rovnakom čase prali gazdiné v drevenej ručnej práčke,“ píše K. Machů (In: Szobi, P. a kol.: Vliv politických systémů na vývoj středoevropských ekonomik po roce 1945, Praha: VŠE).
Ku kvalitnejším práčkam z dovozu však väčšina československých domácností nemala prístup. Jedinou možnosťou zostalo uspokojiť sa s domácou ponukou, ak bolo treba, vystáť rad a pripraviť si približne jeden mesačný plat.
Nedostatok tovarov
Ďalším príkladom zaostávania za Západom a „nedostatkovosti“ v Československu sú automobily. S najkvalitnejšími autami na západných trhoch sa nedali najkvalitnejšie automobily dostupné v Československu porovnávať.
Výstižným príkladom zaostávania socialistického bloku za Západom je tiež porovnanie produkcie východonemeckých a západonemeckých automobiliek.
Ani československých áut či áut z iných socialistických krajín však nebol dostatok. Kto chcel auto, musel sa zapísať do poradovníka. O výbere farby či vybavenia mohol bežný motorista len snívať.
Čakacia lehota na napríklad na Škodu 1000 MB bola v roku 1968 zhruba jeden rok, na dodanie akéhokoľvek modelu Fiat alebo iného západného vozidla sa čakalo minimálne šesť rokov (Svět motorů 11/1968, strany 10 – 11)
Keďže mnohé tovary v obchodoch chronicky chýbali, postupne sa to prejavilo aj v slabšej vybavenosti československých domácností. Napríklad televízormi.
Rádiá, televízory, telefóny
Kým v počiatkoch rozvoja TV vysielania v roku 1958 bol počet televízorov na 100 obyvateľov u nás (2,4) viac ako trojnásobne vyšší ako v Rakúsku (0,7), na začiatku 80. rokov už bola situácia opačná. V roku 1983 u nás pripadlo na 100 obyvateľov 28 prijímačov, v Rakúsku to bolo 31 (Zdroj: UNESCO).
Podobne to bolo v prípade rádioprijímačov. Kým u nás v roku 1950 pripadalo na 100 obyvateľov 19,5 rádií, v Rakúsku to bolo o chlp menej, rovných 19 prijímačov. V roku 1983 však už bol počet rádií v Rakúsku na obyvateľa (53) oproti Československu (27) takmer dvojnásobný (Zdroj: UNESCO)
Výrazne sme tiež zaostávali v počte pripojených telefónov. V porovnaní s Rakúskom ich u nás bolo v prepočte na obyvateľa pripojených podstatne menej a a zároveň pribúdali oveľa pomalšie.
Kým v ČSSR sa počet pripojených telefónov zvýšil z 11,2/100 obyv. v roku 1979 na iba 15,1/100 obyv. v roku 1989, tak v Rakúsku v tom istom čase ich počet vzrástol z 26,7 až na 40,4 na 100 obyvateľov (zdroj: Svetová banka:https://bit.ly/3kmBpCF)
Socializmus nedostatku
Obdobie rokov 1948-1989 končilo presne tak, ako sa na začiatku budovania utopistického systému dalo očakávať: vyčerpaním zdrojov, ktoré ľudia vybudovali do roku 1948.
Československý kapitál už nikto nechcel. Nedalo sa zaň nič kúpiť. Desaťročia zaostávajúce a nekonkurencieschopné strojárstvo nebolo spôsobilé zabezpečiť moderné zariadenia pre výrobu, takže neustále bolo niečoho nedostatok.
Zariadenia a tovary museli komunisti kupovať na Západe za devízy, ktorých bol tiež nedostatok, takže štátne podniky museli žiadať o povolenie na ich nákup, zväčša aj tak v nedostatočnom množstve.
Druhou možnosťou bolo preklasifikovať kvalitu výrobkov, treťou bolo - nerobiť nič, myknúť plecom a povedať "za to môže niekto iný".
Záver socializmu v skratke dokumentuje niekoľko reportáží.
Nedostatok jogurtov (1987)
"Výpadok dodávok jogurtov bol spôsobený nedostatkom hliníkovej krycej fólie. Predpokladáme, že situácia sa zlepší po dovoze fólie z kapitalistických krajín, táto možnosť je však tiež obmedzená."
Nedostatok toaletného papiera (1988)
"K riešeniu situácie sme pristúpili aktívne tým, že sme dovizeli za devízové prostriedky z nesocialistických krajín tisíc ton toaletného papiera."
Nedostatok náhradných dielov (1987)
Nedostatok náhradných dielov "vyriešili" súdruhovia tým, že nové vozidlá vo výrobe preradili do nižšieho, tretieho stupňa kvality, takže nových vozidiel bolo zrazu viac.
Nedostatok chladničiek a mrazničiek (1987)
"Nedostatok budeme riešiť aj devízovým úverom."
Nedostatok čaju (1988)
"Dovezieme novú techniku. Budúci rok."
Nedostatok rozdvojok (1988)
"Dokážeme pokryť dopyt, ak nám domáci dodávateľ dodá komponenty"
Nedostatok lopát a krompáčov (1986)
Pozor, prichádza čerešňa na torte: komunisti nevedeli na sklonku socializmu dodať na trh ani jednoduché výrobky z dreva a železa, teda tie, ktoré dokázala spoločnosť vyrábať už pred tisícročiami.
"Situácia je zložitá, lebo výrobné družstvá naprosto nezaistili materiálovú bilanciu."
Socializmus sa rozpadol, lebo nielen ľudia, ale aj jeho tvorcovia po desaťročiach zistili, že nefunguje.
Radovan Kazda
Autor je poslanec NR SR za SaS
Autorská spolupráca: Radovan Potočár
