Ak je účinnosť týchto opatrení taká vysoká, ako naznačujú niektoré zdroje, potom môžeme konštatovať, že zo všetkých opatrení, ktorými mohla slovenská vláda pomôcť ochrániť ľudí pred predčasným úmrtím, ochorením a tiež pred kolapsom zdravotníctva, sa tie najúčinnejšie opatrenia vláde už podarilo zaviesť.
V tom prípade vláda najväčšiu časť svojich úloh v boji proti COVID-19 už splnila.
Urobila to najlacnejšími a najjednoduchšími opatreniami, ktoré nijako zásadne nezasahujú do slobôd človeka. ROR. Teda povinnosťou nosiť rúško, dodržiavať sociálny odstup a dezinfikovať si v prevádzkach ruky.
Všetky ďalšie opatrenia sú podstatne neefektívnejšie v pomere k zabráneniu predčasným úmrtiam, výrazne viac zasahujú do slobôd človeka a prispievajú aj k nárastu predčasných úmrtí práve v dôsledku týchto opatrení. Ide napríklad o zákaz zhromažďovania, využívania služieb, obmedzenia prevádzok, či pohybu cez hranice.
O dôležitosti, či zbytočnosti ďalších nadstavbových opatrení vlády, vrátane aktuálneho celoplošného testovania, preto veďme racionálnu diskusiu, no s vedomím, že čím je vládne opatrenie prísnejšie a nákladnejšie, tým je negatívnejšia aj jeho externalita, napríklad vo forme vplyvu na ľudí, ktorí čakajú na operáciu.
Tak ako vo všetkom.
Niekoľko argumentov
Pre náročnejšieho čitateľa je tu niekoľko informácií podporujúcich tvrdenie z prvého odseku.
1. Zaujímavá štúdia o vplyve R-O-R na zníženie rizika ochorenia na COVID-19 z Thajska:
Výskumníci zistili, že neustále nosenie rúšok počas kontaktu bolo nezávisle spojené so 77 % nižším rizikom infekcie v porovnaní s tým, keď títo jednotlivci rúško nenosili. Avšak pre iba občasné nosenie rúšok to neplatilo.
Dodržiavanie vzdialenosti najmenej 1 m od pacienta znížilo riziko infekcie o 85 %, zatiaľ čo obmedzenie blízkeho kontaktu s nakazeným na menej ako 15 minút znížilo riziko infekcie o 76 % v porovnaní s kontaktom, ktorý trval viac ako 15 minút.
Časté umývanie rúk tiež znížilo riziko infekcie o 66 %.
2. Umývanie rúk
Autori tejto štúdie modelovali koreláciu medzi zavedením kultúry častého umývania rúk a mierou vypuknutia pandémie v týchto krajinách. Korelácia bola pozitívna.
Iná štúdia, ktorá vznikla ešte pred vypuknutím pandémie, naznačuje, že keby si 60 % cestujúcich na letiskách umývalo ruky, tak by šírenie globálnych ochorení mohlo klesnúť o 70 %.
3. Rúška v USA
Odhady v tejto štúdii naznačujú, že v dôsledku zavedenia povinnosti nosiť rúška na verejnosti sa do 22. mája 2020 podarilo v USA zabrániť viac ako 200 000 prípadom ochorenia COVID-19.
4. Sociálny odstup
Ďalšia štúdia hovorí o tom, že vládne politiky v oblasti sociálneho odstupu v 46 krajinách zabránili len za obdobie dvoch týždňov viac ako 1,5 miliónu nových prípadov. Išlo o 65 % zníženie počtu infikovaných.
5. Dva prípady
Ešte dva príklady z médií.
Muž letel z Číny do Toronta, následne bol pozitívne testovaný. Mal však celý čas rúško a nikto z 25 cestujúcich, ktorí sedeli pri ňom, nebol nakazený ().
Dve nakazené kaderníčky, ktoré boli v úzkom kontakte so 140 klientmi. Všetci však nosili rúška a nikto nebol nakazený.
Noste rúška, no nie hocijaké
Nuž, a napokon: nie každé rúško zachytáva aerosoly rovnako. Výrazne lepšie výsledky majú rúška kombinované z dvoch materiálov. Bavlna, ktorá je najbežnejšie používaným materiálom pre textilné rúška, má lepšiu výkonnosť pri vyšších hustotách tkania, teda väčšieho počtu vlákien.
Nosiť rúško sa zjavne oplatí.
Radovan Kazda
Autor je poslanec NR SR za SaS
Spolupráca na podkladoch: Diana Motúzová
